Nebyť koronavírusovej krízy, k vláde Matoviča by prvá poznámka znela, že kde to kedy videli, aby personálne nominácie predbiehali program. (Základné kontúry, nie PVV.) Že korona prepisuje pravidlá, sa však dá akceptovať. Najvyššou prioritou je rýchlosť.
Kým akceptácia prezidentky ako až takmer piatej koaličnej strany (vraj môže aj vetovať nominanta) náladu zlepšuje, z delenia postov a moci sú emócie horšie než zmiešané. Zošívanie dvoch populistických a dvoch programových strán vypálilo tak, že tie prvé sú mocensky nadprezentované vysoko nad spravodlivé relácie podložené mandátmi.
“Financie doslova prahli po Sulíkovi, aby držal rozvrátený rozpočet ako-tak v medziach rozumu.
„
Tým, že Sulík a Remišová neuzavreli hneď z výkopu spoločenstvo „štandardných“, čím sa zriekli akejkoľvek možnosti vyvíjať na Matoviča tlak, nielenže darovali Kollárovi na podnose post predsedu parlamentu, ale najmä OĽaNO nevídanú kombináciu všetkých silových rezortov s premiérom a financiami (!!), čo je ďaleko-preďaleko nad rámec volebného výsledku.