Dlhy v čase koronavírusu

Autorka je profesorka ekonómie na Univerzite Džaváharlála Néhrúa v Naí Dillí, výkonná tajomníčka Hospodárskeho spolku pre medzinárodný rozvoj (IDEAs) a členka Nezávislej komisie pre reformu medzinárodného korporátneho zdaňovania.

Akokoľvek môžu byť pandémie typu Covid-19 alarmujúce a ničivé, môžu plniť dôležitú úlohu, ak každému pripomenú kritický význam verejného zdravia. Keď udrie nákazlivá choroba, aj najchránenejšie spoločenské elity si musia robiť obavy zo zdravia zanedbávaných obyvateľov.

Obhajcovia privatizácie a úsporných opatrení, ktoré najchudobnejších oberajú o zdravotnú starostlivosť, teraz vedia, že tým ohrozili aj seba. Celkový zdravotný stav spoločnosti závisí od zdravia najchudobnejších.

Rýchlejším dôsledkom dnešnej nákazy však môžu byť vážne hospodárske následky, ktoré môžu globálne hospodárstvo preklopiť do recesie. Dodávateľské reťazce sú prerušené, zatvárajú sa závody, celé regióny sú uzavreté a čoraz viac zamestnancov má problém zaobstarať si živobytie.

Krehký trh

Tento vývoj povedie k čoraz väčším ekonomickým stratám. Svetové hospodárstvo, ktoré pre rastúcu príjmovú a majetkovú nerovnosť už predtým trpelo nedostatočným dopytom, je citlivé na zásadný šok na strane ponuky.

Ďalší potenciálny dôsledok pandémie je menej nápadný, ale potenciálne ešte dôležitejší: zvýšená finančná nestabilita, ktorá vytvára priestor na dlhovú krízu a dokonca širší finančný kolaps.

Keď dostaneme Covid-19 pod kontrolu a prijmú sa opatrenia na zmiernenie situácie, obnovia sa dodávateľské reťazce a ľudia sa vrátia do práce s nádejou, že sa im vráti aspoň časť príjmov. Ozdravenie reálnej ekonomiky však môže komplikovať nevyriešená finančná a dlhová kríza.

Dôvody dnešnej finančnej krehkosti siahajú ďaleko pred "čiernu labuť" v podobe koronavírusu. Vzhľadom na obrovskú kumuláciu dlhu v rozvinutých aj rozvojových krajinách po finančnej kríze v roku 2008 bolo dávno zrejmé, že aj menšia komplikácia – nejaká "známa neznáma" – môže mať ďalekosiahle destabilizujúce následky.

Až donedávna však kopiace sa dlhy zakrývali burzové indexy, ktoré vďaka dlhodobo nezvyčajne uvoľnenej menovej politike neustále stúpali. Ako nám však ukazuje panika na globálnych akciových trhoch, táto bublina nemôže trvať večne. Naopak, bez aktívneho verejného nátlaku či štátneho zásahu sa dlhy len tak nevyparia.

Čerstvá analýza Konferencie OSN o obchode a rozvoji ukazuje, že udržiavanie dlhov môže predstavovať vážnejší problém pre globálne hospodárstvo a fiškálny systém. Celkový dlh (súkromný, verejný, domáci aj vonkajší) rozvíjajúcich sa krajín v roku 2018 dosahoval takmer dvojnásobok ich celkového HDP – najviac v dejinách.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Na pandémie sa vieme pripraviť. Panika stojí miliardy dolárov Čítajte

Dlhová špirála

Zvlášť varovný je nárast súkromného dlhu nefinančných spoločností, ktorý dnes v rozvíjajúcich sa krajinách predstavuje takmer tri štvrtiny ich celkového dlhu (je to oveľa vyšší pomer ako v rozvinutých ekonomikách).

“
Nemecko malo svoj dlh splácať jedine v prípade, že zaznamená obchodné prebytky a splátky nesmeli presiahnuť tri percentá ročných exportných príjmov.
„

Konferencia OSN tvrdí, že hlavnú úlohu pri tejto kumulácii zohrali nevyhnutne neisté "zahraničné pokútne finančné inštitúcie". Napríklad, takmer tretina dlhu nefinančných spoločností v rozvíjajúcich sa krajinách (s výnimkou Číny), je denominovaná v cudzej mene voči zahraničným veriteľom.

Čo je ešte horšie, čoskoro budú splatné štátne medzinárodné dlhopisy. A devízové rezervy, ktoré v mnohých nových a rozvíjajúcich sa ekonomikách klesali v dôsledku úniku kapitálu, budú ďalej klesať v dôsledku krehkejšieho dlhopisového trhu.

Tieto finančné podmienky, ktoré by boli znepokojivé aj za najlepších čias, môžu aj v prípade relatívne slabého hospodárskeho šoku spôsobiť pohromu. Dnes sme však uprostred závažného otrasu.

Vezmime si nové ázijské trhy, ktoré sú finančne a hospodársky úzko previazané na Čínu – epicentrum nákazy Covid-19 –, a teda silne zraniteľné. Dramatický pokles exportu, výpadky v zásobovaní základnými surovinami a polotovarmi, prudký pokles cestovania a turizmu sa už dnes podpísali pod vážne problémy v oblasti zamestnanosti v ázijských ekonomikách.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Sloboda slova najlepšie chráni pred hladom a chorobami Čítajte

Konajme spolu

K týmto komplikáciám sa teraz pridajú finančné problémy vyplývajúce z vysokého zadlženia.

Napokon, ázijské finančné trhy boli pre klesajúce marže, vyššie riziko a nadmernú závislosť od bánk a nebankových inštitúcií (tento problém sa nedávno ukázal v Indii) zraniteľné už pred súčasnými otrasmi.

Aby toho nebolo málo, významná časť problematických úverov je v rukách energetických a priemyselných spoločností či distribučných firiem, ktoré napospol zasiahol pokles spotreby a prepad cien ropy. Pri padajúcich akciových trhoch sa kapitálové vankúše ešte stenčia.

Tieto problémy sa nedajú riešiť rozhodnutiami ktorejkoľvek krajiny. Globálne spoločenstvo pri riešení bezprostredných následkov pandémie a jej ekonomických súvislosti potrebuje líderstvo ešte nástojčivejšie ako v minulosti.

Okrem koordinovaných fiškálnych výdavkov jednotlivých krajín nevyhnutne potrebujeme riešiť dlhovú krízu, ktorá bude čoskoro nasledovať. Nastal čas uvažovať o reštrukturalizácii a umorovaní dlhov.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Čo má ochrana zvierat spoločné s koronavírusom Čítajte

Nemecká lekcia

Ako navrhol turecký ekonóm Sabri Öncü, môžeme začať poučením z londýnskej dlhovej konferencie v roku 1953, na ktorej sa dramaticky zmenili hospodárske podmienky Nemecka ako vtedajšieho hlavného dlžníka.

Dohoda medzi Nemeckom a dvadsiatkou zahraničných veriteľov odpísala 46 percent predvojnového a 52 percent povojnového dlhu krajiny, pričom zvyšok dlhu sa reštrukturalizoval na dlhodobé úvery s nízkymi úrokmi s päťročným moratóriom na splátky.

Najdôležitejšie bolo, že Nemecko malo svoj dlh splácať jedine v prípade, že zaznamená obchodné prebytky a splátky nesmeli presiahnuť tri percentá ročných exportných príjmov. Vďaka tomu mali veritelia životný záujem o úspešný vývoz Nemecka, čím sa vytvorili podmienky na následný rozmach.

Tento typ myslenia do budúcnosti a koordinovaná stratégia v oblasti dlhu sú v dnešnom prepojenom svete nevyhnutné. Ak máme spolu prežiť nielen bežný prepad globálnych trhov, ale aj existenčné hrozby v podobe pandémie a klimatickej zmeny, nemáme alternatívu.