Nebolo to tak dávno, čo sa globálna dedina smiala na prípade profesora, ktorému počas videohovoru s BBC vtrhlo do izby dieťa. Pobavená verejnosť sa začala zaujímať o detaily celého "prípadu". Tatko pracujúci z izby, ktorá slúžila aj ako spálňa, bol dojemný.
Ktovie, či má počas prenosov nohavice, žartovali ľudia. Narážajúc na trápne splývanie verejného a súkromného priestoru v prípade tých, ktorí pracujú z domu.
V priebehu ostatného týždňa sa však toto video stalo kľúčovou dierkou do našej blízkej budúcnosti. Šťastnejšia časť sa presunula na domáce pracoviská, skutoční hrdinovia práce zostávajú "vonku" a udržiavajú nutné životné funkcie štátu.
Testujeme nový spôsob spoločenského fungovania. Keď sa globálna dedina rozpadá na dobrovoľne izolované spoločenstvá. Tie ďalej na akési kopanice, samoty spojené len počítačmi a mobilmi. A už po pár dňoch sa pýtame, ako dlho to bude trvať a či sa to dá vydržať.
