SME
Utorok, 7. apríl, 2020 | Meniny má Zoltán
AUTORSKÁ STRANA ALEXEJA FULMEKA

Vybudoval 30 miliónovú firmu: Potrebujeme počuť úprimnú prognózu

Corona už nikdy nebude len pivo.

Riaditeľ vydavateľstva Petit Press a zakladateľ denníka SME Alexej Fulmek.

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

Nová realita mi zasadila rýchly a tvrdý úder. Osobne (a asi nie som sám) som prešiel viacerými fázami prijímania rizikových faktov.

Najskôr som odmietal pripustiť nebezpečenstvo, robil som si žarty z hroziacich opatrení a prehnaných nákupov, na porade sme vtipkovali, že k denníku SME priložíme rúško s prečiarknutým koronavírusom a heslom: Nie v tejto krajine.

Článok pokračuje pod video reklamou

Dokonca som sa išiel pozrieť na slovenskú sólistku viedenského baletu Ninu Polákovú do Viedenskej štátnej opery štyri dni pred jej zatvorením.

Následne, hľadiac do prázdnych hľadísk štadiónov a na e-maily rušiace vstupenky, silnela vo mne obava, že môže ísť o niečo naozaj nebezpečné, až to vyústilo do strachu a paniky, či zoženiem dezinfekciu a ochranné rúška pre vydavateľstvo a do dobrovoľného súhlasu s tým, že v podstate ostaneme zatvorení v našich domovoch.

Vyhráva magické slovo týchto dní: home office. A hrdinovia sú tí, ktorí ostávajú pracovať na svojich pôvodných miestach a nemôžu sa stiahnuť domov.

Teraz však na našej rýchlej diaľnici spoznávania neviditeľného nepriateľa musí nastať obdobie, keď zvíťazí racionalita a civilizovanosť nad strachom a agresivitou. Je na to veľa vážnych dôvodov.

Nevyhnutne potrebujeme presný a racionálny plán, pokiaľ nemá naša ochrana pred koronavírusom spôsobiť väčšie škody ako samotný vírus.

Situácia je vážna

Už je nám všetkým jasné, že situácia je vážna. Vláda a náš strach nás držia doma, znížili sme spotrebu, kupujeme len potraviny, dezinfekčné prostriedky a nevyhnutné predmety. Dúfam, že aj noviny.

Rajc je preč, ako by napísal nedávno zosnulý Pavel Vilikovský, žiadna zábava, len stres. Tým nechcem kritizovať vládu. Peter Pellegrini zvláda krízovú komunikáciu na úrovni a mnohí si myslia, že keby boli voľby o dva týždne neskôr, bol by výsledok iný ako dnes.

Na druhej strane treba sledovať odlišný prístup britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý sa rozhodol vybudovať na ostrovoch kolektívnu imunitu a radikálne neohrozovať ekonomiku krajiny. Verme, že mu to vyjde.

Nutnosť reálneho plánu

Vláda by mala predložiť reálny plán. Pod pojmom reálny plán mám na mysli realistickú prognózu, kedy sa budú môcť vrátiť deti do škôl a ľudia do práce, na ulicu, do barov, ako ďaleko majú byť od seba stoly v reštaurácii.

Dobre, nebudú športové podujatia, to prežijeme, ale život sa musí vrátiť do normálneho chodu. Prospeje to duševnému zdraviu obyvateľstva a dodá to časovú hranicu obmedzeniam, aby niekomu nezišlo na um, že nás nechá takto žiť navždy.

Reálny plán pomôže ľuďom prežiť toto náročné obdobie, aj keď pôjde napríklad o mesiac, dva alebo tri. Ľudia majú vedieť pravdu.

Čo na to potrebujeme?

Základnou podmienkou je dostatok ochranných prostriedkov dostupných pre všetkých.

Vláda musí zabezpečiť distribúciu týchto prostriedkov aj skupinám obyvateľov, ktorí si ich nedokážu zaobstarať sami, a uložiť povinnosť pohybovať sa s rúškami po ulici, v obchodoch a v dopravných prostriedkoch (niektoré mestá to už urobili a sme krok od toho, aby boli rúška povinné pre všetkých).

Ak je pravda, čo hovoria špecialisti na tropickú medicínu a infektológovia (a prečo by to tak nebolo), tak výrazne eliminujeme pravdepodobnosť nákazy. Preto v podstate treba za akúkoľvek cenu zabezpečiť dostatok ochranných prostriedkov a zároveň nariadiť, aby ich ľudia používali. Je to top priorita.

Rýchle testovanie

Ďalej potrebujeme urýchlenie testovania. Predstavte si, že na výrobnej linke pozitívne testujú jedného zamestnanca, napríklad v našej tlačiarni a v dôsledku toho musí ostať celá posádka v karanténe a linka sa zastaví na dva týždne, nevyrába sa. Nevyjde šesť denníkov.

Ak sa to stane polovici závodov na Slovensku, tragédia je dokonaná. Ak sa zastaví výroba, až vtedy budeme čeliť reálnej panike.

Predpokladám, že všetky zodpovedné manažmenty firiem oddelili vo výrobe pracovné zmeny, aby neprichádzali navzájom do styku a všeobecne obmedzili styk zamestnancov na minimum. To však nestačí.

Kľúčovým krokom v boji s epidémiou je testovať lekárov, policajtov, hasičov, pracovníkov vo výrobe, potravinárov do 24 – 48 hodín, aby vedeli, či môžu pokračovať v práci aj v prípade, že sa dostali do kontaktu s človekom, ktorý bol pozitívne testovaný na koronavírus.

Testovanie a priorizácia skupín na testovanie je kľúčovou zložkou plánu. Vďaka testovaniu dokázala Južná Kórea zatiaľ odolať obrovským ekonomickým škodám a dosiahla veľmi nízku mortalitu (úmrtnosť).

Upokojovať ľudí

Treba ľudí upokojiť. Ak sa nakazia, majú veľkú šancu na úspešnú liečbu. Potrebujú veľa spať, zdravo sa stravovať, neoslabovať sa, podporovať svoju imunitu, chodiť von na prechádzky.

Nebudem menovať viac príkladov, aby som nebol ako premiér Mečiar, keď nám kedysi dávno ako otec národa z televíznej obrazovky kázal, že sa máme starať o svoje zdravie. Ergo, musíme nasledovať všetky rady odborníkov v médiách.

Odborníci, ale aj vláda musia obyvateľom vysvetliť, že drastické opatrenia sa zaviedli preto, aby ľudia z ohrozených skupín nezomierali, pretože nemáme dosť kapacít na ich ošetrenie, ale v prípade nákazy je veľká šanca, že zdravý organizmus infekciu prekoná a vybuduje si imunitu.

Takže vlastne týmito krokmi chránime minoritnú skupinu ľudí, čo je správne. Mobilní operátori nám pomôžu s potrebnými dátami o pohybe ľudí. Nie je to nič príjemné, ale situácia je výnimočná.

Mali by sme taktiež vedieť, koľko máme lôžok pre vážne prípady a koľko ich bude treba – štatistiky existujú a dá sa to prepočítať podľa počtu obyvateľov.

S tým súvisí nutnosť okamžitej aktivity s cieľom zvýšenia počtu lôžok s respirátormi a podporou dýchania, lebo akékoľvek investície, hovoríme maximálne o desiatkach miliónov eur, ktoré nám pomôžu vrátiť život do normálu, sú zanedbateľné v porovnaní s ekonomickými škodami, ktoré nám vírus každý deň spôsobuje.

A, samozrejme, treba zabezpečiť a preškoliť dostatok personálu, aby s pacientmi dokázali pracovať. Prípadne nájsť priestory, kam nové lôžka umiestniť.

Prognóza

Posledná vec, ktorú vláda zatiaľ nerobí presvedčivo, je informovanie o prognózach vývoja a modeloch, ktoré vychádzajú zo skúseností krajín, kde je koronavírus na ústupe.

Potrebujeme informáciu, kedy bude nákaza vrcholiť (v tieto dni zaznelo z úst premiéra, že na prelome apríla a mája) a kedy sa väčšina ľudí vráti do práce.

Mali by sme vedieť, že vírus nezmizne hneď, budeme s ním žiť aj ďalej, ale ak sa budeme zodpovedne chrániť, môžeme začať zasa normálne žiť a odpracovať si výpadok týchto dní. Potrebujeme pochopiť realitu a nepripustiť destabilizáciu ekonomiky.

Čo nás čaká, ak sa nevrátime k životu, ktorý poznáme

V prípade, že v dohľadnom čase nedostaneme život do normálu, začnú kolabovať malé firmy, prestanú vyplácať mzdy, mnohé firmy prestanú platiť a roztočí sa špirála platobnej neschopnosti, čím sa vrátime do 90. rokov. Veľké firmy môžu takisto prerušiť činnosť.

Výroba sa zastaví a štátna administratíva nebude stíhať spracovávať žiadosti o podporu a pomoc tisícok firiem, takže bude možné len nejaké plošné systémové riešenie (musíme sa vyhnúť výberovému uprednostňovaniu poškodených firiem, čo môže produkovať oneskorovanie a nový druh korupcie).

Štát musí podporiť rýchlu možnosť čerpať úvery pre ohrozené firmy a pomôcť im udržať zamestnanosť, aby ľudia nezačali panikáriť, keď prestanú dostávať výplaty. Podobný balík úverov garantovaných štátom schválili už v Nemecku a vo Švajčiarsku.

Prípadne sú možné aj ďalšie daňové úľavy, čo znamená výpadok príjmov v štátnom rozpočte a nevyhnutnosť obmedzenia zamýšľaných sociálnych opatrení.

Zhrnutie

Potrebujem si od vlády záväzne vypočuť: k akému dátumu bude dostatok ochranných prostriedkov pre všetkých obyvateľov, kedy dokážeme testovať čo najviac ľudí na koronavírus do 24 – 48 hodín, kedy sa môžu deti vrátiť do škôl a kedy sa rozbehne normálny život, ktorý síce bude sprevádzaný existenciou s ochranným rúškom a striktným dodržiavaním správnych hygienických návykov, ale eliminuje ekonomickú katastrofu, ktorá pri dnešnom modeli fungovania hrozí.

Musíme sa čo najrýchlejšie vrátiť k normálnej spotrebe alebo vytvoriť novú, budúcu štandardnú normu spotreby.

Takýto plán potrebujeme počuť. Možno nie je presný. Možno bude treba zaviesť tvrdé pokuty za porušenie nariadení, ale škody budú zvládnuteľné.

Corona síce nebude už len značka piva, ale aj s touto epizódou sa pri inteligentom riadení dokážeme vyrovnať.

Téma: Koronavírus na Slovensku

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Koronavírus SARS-CoV-2, Autorská strana, Vírusy a vírusové ochorenia

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy budú lieky a vakcína na koronavírus

Prečo tak dlho trvá, kým budeme mať lieky.

Podcast Dobré Ráno.

Naď: Moji predchodcovia radšej platili pokuty, než by si priznali pochybenia

Minister obrany hovorí, že pre boj s koronavírusom má viaceré alternatívy aj armáda.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Samuela Marca

Toto sme o Matovičovi vedeli v roku 2020 (píše Samo Marec)

Takíto ľudia sa nakoniec odkopú vždy, ale krízy milujú.

Predseda vlády Igor Matovič.

Denník SME s rúškom na ochranu tváre len za 2,90 €

Rúško z textílie na opakované použitie nájdete v denníku SME v utorok 7. apríla.

Neprehliadnite tiež

Píšu Miroslav Kollár a Viktor Nižňanský

Deň potom. Čo bude s mestami a obcami po pandémii?

Slovensko je príliš centralizované, čo skomplikuje rýchlu nápravu dôsledkov krízy.

Ľudia s ochrannými rúškami v Bratislave.
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

V pozadí ministra dopravy vidieť viacero podnikateľských skupín

Nový šéf úradu ministerstva pracoval na školstve, kde ho prijímal Pellegrini.

Minister dopravy Andrej Doležal.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič nemá súperiť o najlepší status, ale dôveryhodne vysvetľovať

Veľa Slovákov vie, že sieť zdravotníctva všetkých neunesie, preto sú zodpovední

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Záchrana za každú cenu (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Mikuláš Sliacky).