Koronavírus vháňa Egypt pod ruský vplyv

Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV.

Dnes je isté, že pandémia koronavírusu bude mať negatívny dosah na svetovú ekonomiku, dôsledkom čoho sa zníži životná úroveň v mnohých štátoch po celom svete. Tento fakt môže najmä v krajinách tretieho sveta viesť k nepokojom a možno až k revolúciám.

Jednou z krajín, ktorým takýto scenár hrozí, je aj Egypt, kde sa môžu opakovať protesty z obdobia tzv. arabskej jari. Jedným z dôvodov, prečo Egypt zvládol protesty v roku 2011 relatívne pokojne a neskĺzol do bojov občianskej vojny podobne ako Líbya alebo Sýria, bol aj ten, že bol spojencom Západu a najmä USA.

Armáda, ktorá v krajine fakticky vládla, si nemohla dovoliť potlačiť protesty krvavo.

Egypt, ako jeden z vojensky najsilnejších arabských štátov, uzavrel v Camp Davide v roku 1979 s americkým chránencom Izraelom mierovú zmluvu a vďaka nej plynie z USA do Egypta každoročná vojenská pomoc vo výške zhruba 1,3 miliardy dolárov, ktorá je pre egyptskú generalitu veľmi podstatná.

Hrozba straty tejto pomoci bola jednou z príčin, prečo armáda nezakročila proti protestujúcim tvrdo. Americkí mecenáši totiž neboli v tom čase tomuto kroku príliš naklonení. Situácia je dnes však trochu odlišná ako v roku 2011.

Kto si kúpi zájazd

Prečo sa egyptská ekonomika a tým celá spoločnosť dostane v najbližšom období do problémov? Pretože pandémia koronavírusu postihne tri dôležité piliere egyptskej ekonomiky – turizmus, prepravu tovarov a ropný sektor.

Už dnes egyptské hotely hlásia, že objednávky na letné mesiace dosahujú iba desať percent objednávok z minulého roka v rovnakom čase. Pokles turistov neznamená len nižšie príjmy do štátnej kasy, ale aj straty pracovných miest v tomto odvetví, čo sa výrazne prejaví v náraste nezamestnanosti.

Koronavírus odstavuje továrne tak v Číne, ako aj v Európe, čím klesá objem vzájomného obchodovania a prepravy tovarov. Hlavná morská tepna dodávok tovaru vedie práve cez egyptský Suezský prieplav, ktorý je jedným z hlavných motorov egyptského hospodárstva, keďže ekonomické veľmoci za tento tranzit štedro platia. Pokles globálneho obchodu, ktorý sa už teraz deje, teda vo veľkom zasiahne aj Egypt.

Čoraz menší dopyt po rope, ktorý je jedným zo sprievodných javov blížiacej sa krízy, sa odrazí aj na ekonomike Egypta, hoci ten nepatrí k jej významným producentom. V arabských ropných štátoch však pracuje mnoho Egypťanov, ktorí posielajú svoje výplaty domov rodinám a tieto príjmy tvoria veľkú časť egyptských zdrojov v podobe kúpnej sily domáceho obyvateľstva.

Pokles produkcie ropy vyvolaný nižším dopytom má za následok nielen úbytok egyptských príjmov, ale aj prepúšťanie pracovníkov v ropnom sektore a ich návrat do Egypta, ktorí sa nebudú mať kde zamestnať. Egyptská ekonomika nedokáže pre nich vytvoriť zodpovedajúce miesta. Navyše každoročne vstupuje na egyptský pracovný trh ďalších 700-tisíc absolventov škôl.

Rusko v Stredomorí

Čo z tejto situácie môže pre Egypt vyplývať? Na jednej strane môže pokles už tak dosť nízkej životnej úrovne vyhnať ľudí opäť do ulíc požadujúc zmenu režimu alebo nejaké zásadné reformy, ktoré by oslabili vládu armády, ktorá momentálne drží v rukách moc.

Tentoraz by však predstavitelia armády nemuseli byť k protestujúcim takí zhovievaví. V súčasnosti totiž nie je na nich vyvíjaný taký tlak zo zahraničia ako v roku 2011, keď bol prezidentom Barack Obama.

Dnes, keď je americkým prezidentom Donald Trump, ktorý sa z Blízkeho východu systematicky sťahuje, sa Egypt otvoril spolupráci s iným veľkým hráčom, Ruskom. Rusko pomaly, ale isto preniká do Egypta ekonomicky aj vojensko-strategicky.

“
Pokles egyptskej ekonomiky a jej prípadná neschopnosť splácať Rusku pôžičku za jadrovú elektráreň sa môže stať povestnou ruskou "pákou" na egyptský režim.
„

Po angažovaní sa v Sýrii a Líbyi je evidentné, že Rusko by rado získalo späť pozície, ktoré zastávalo v Stredomorí ešte ako Sovietsky zväz.

Kedysi bol ZSSR najbližším vojenským a ekonomickým spojencom aj Egypta, keď mu okrem dodávok zbraní poskytol aj pôžičku a logistickú pomoc na stavbu Vysokej asuánskej priehrady, ktorá bola v tom čase dôležitá pre zavlažovanie pôdy egyptských farmárov.

Dnešné ruské ekonomické prenikanie do Egypta má podobu výstavby atómovej elektrárne pri meste Dabaa v severnej časti provincie Matrúch ruskou firmou Rosatom. Podľa dohody podpísanej v novembri 2015 má Rusko nielen pomáhať budovať atómovú elektráreň, ale aj veľkou mierou podieľať sa na jej financovaní.

Celý projekt má stáť viac ako 28 miliárd amerických dolárov, pričom až 25 miliárd má Rusko poskytnúť Egyptu vo forme pôžičky, ktorú bude od roku 2026 splácať 13 rokov s trojpercentným úrokom. Pri podpise zmluvy o dodávke reaktora VVER-1200 boli v Egypte osobne prítomní Vladimír Putin aj egyptský prezident Abdalfattáh Sísí.

Zasiahnete? Neprekáža nám to

Vojenské zbližovanie týchto dvoch krajín má zase podobu spoločnej podpory líbyjského generála Chalífa Haftara, ktorý bojuje proti Američanmi podporovanej oficiálnej líbyjskej vláde a nákupu stíhacích lietadiel MiG-35 v hodnote dve miliardy dolárov.

Pokles egyptskej ekonomiky a jej prípadná neschopnosť splácať Rusku pôžičku za jadrovú elektráreň sa môže stať povestnou ruskou "pákou" na egyptský režim. Nehovoriac o tom, že v prípade ekonomicky motivovaných protestov proti egyptskému vojenskému režimu nebude Rusku, na rozdiel od Američanov, prekážať, ak Egypt na potlačenie protestov použije brutálnu silu.

V každom prípade vplyv Ruska v Egypte rastie, čo sa nepáči Američanom. Otázne je, ako na to zareagujú. Bude americký vplyv vytlačený aj z ďalšej arabskej krajiny? Veľa bude závisieť od toho, kto zvíťazí v prezidentských voľbách.