Kríza sa ešte ani poriadne nezačala a už sa objavujú hlasy, kto uhradí škody. Časť názorov prináša presvedčenie, že výpadky by mal zaplatiť štát. Znie to síce racionálne, ale nie je. Štát sme my a je isté, že náhrady by nás boleli. Máme toho dosť, viac nám netreba.
Problémom je, že vyčlenenie nejakých odvetví a podnikov nie je ani spravodlivé, ani správne. Ťažko obhájiť, prečo by mali získať úľavy napríklad firmy v hotelierstve či v cestovnom ruchu. Alebo aj v niektorých ďalších.
“Spoločným príznakom všetkých opatrení je vlastne iba odloženie niektorých povinností do budúcnosti.
„
Zdanlivo bezvýchodiskovú situáciu možno riešiť. V moci štátu je vytvoriť také podmienky pre spoločnosti a živnostníkov, aby sa im ľahšie podnikalo. Práve malé firmy sú najviac ohrozené. Kým veľké spoločnosti majú aspoň aké-také rezervy, malé žijú z ruky do úst.
