O (ne)zodpovednosť v čase pandémie

Autor je lekár a advokát spoločnosti Kinstellar, tento text vyjadruje jeho osobné postoje a názory

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dospelo šírenie vírusu SARS-CoV2 do štádia pandémie. Počet infikovaných narastá každý deň. Treba zdôrazniť, že oficiálne čísla vypovedajú len o tých, u ktorých bola infekcia potvrdená laboratórne. Skutočné počty nosičov vírusu sú výrazne vyššie.

Šírenie epidémie a jej priebeh sa dá odhadnúť s pomocou matematiky, štatistiky a epidemiológie. Na najbližšie dni, týždne a mesiace to znamená, že môžeme čakať stovky či dokonca tisíce chorých.

Na rozdiel od stredoveku, keď šírenie morových epidémií trvalo roky, súčasný globalizovaný svet dáva vírusu možnosť preskočiť z kontinentu na kontinent za pár hodín. Ľudstvo ako celok je však múdrejšie.

Prinajmenšom od epidémie španielskej chrípky vieme, že usporiadať obrovskú prehliadku v čase šíriacej sa epidémiu vôbec nie je rozumné.

V roku 1918 vo Philadelphii spravili takúto chybu a o tri dni boli obsadené všetky postele v 31 nemocniciach v meste chorými. Konečný účet bol smutný – 4500 mŕtvych a to iba za prvé dva týždne po prehliadke.

Regulácia šírenia

St. Luis, kde zakázali zhromaždenia viac ako 20 ľudí a zavreli všetky verejné budovy, dopadlo podstatne lepšie. Tento poznatok z verejného zdravotníctva bol doslova zaplatený ľudskými životmi.

“
Posledné, čo potrebujeme, je množstvo drobných, často nevedomých sabotérov.
„

Dnes veľmi dobre vieme, že ochorie veľa ľudí, niektorí dokonca tak, že sa dostanú do nemocnice. Z nich niektorí, najmä starší a chorí, bohužiaľ, zomrú. To hovoria neúprosné epidemiologické poznatky.

Jediné, nad čím máme akú-takú kontrolu, je možnosť regulovať, ako rýchlo sa to stane. Preto zažívame betónové zábrany na hraniciach, prázdne ulice, zatvorené obchody a reštaurácie. To je však iba príprava na stav, ktorý nevyhnutne príde. Napriek tomu sme videli rady ľudí pred vlekmi v lyžiarskom stredisku či plné bufety vo vychytených turistických destináciách.

Situáciu v slovenskom zdravotníctve poznáme. Vieme, že by to mohlo byť lepšie. Posledné, čo potrebujeme, je veľa drobných, často nevedomých sabotérov.

Pre lekárov v ambulantnej sfére je úplne bežnou praxou ordinovať, aj keď sú sami chorí. To však v súčasnosti nie je najlepší nápad.

Denne sa dejú čudné a zdravým rozumom ťažko pochopiteľné veci. Skúsená lekárka prijme pacienta, ktorý by mal skončiť podľa všetkých pravidiel na infekčnom oddelení. Tým vyradí oddelenie z prevádzky.

Tresty až nakoniec

Pacientka zatají cestovateľskú anamnézu a tak pošle desiatky lekárov a zdravotných sestier do karantény. Zdravotníci sa sťažujú na nedostatok osobných ochranných pomôcok. Zodpovední sa snažia situáciu upokojiť tým, že im zdravotníci majú zavolať a oni to budú osobne riešiť. Len pritom neposkytnú telefonický kontakt.

Zdravotníci sú však medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ako zamestnanci majú právo na osobné ochranné pomôcky. Ako zdravotnícki pracovníci majú povinnosť poskytovať potrebnú starostlivosť. Čo spraviť v situácii, keď tie ochranné pomôcky jednoducho nebudú?

V súčasnosti niet dôležitejších inštitúcií ako ambulancie a nemocnice či laboratóriá. Zrejme sa nedostanem s nikým do sporu, keď ich v súvislosti so šírením koronavírusu označím ako verejnoprospešné zariadenia.

Takéto zariadenia chráni dokonca aj trestný zákon viacerými ustanoveniami. Treba však pripomenúť, že trestné právo by malo byť až posledným prostriedkom, ktorého použitie pripadá do úvahy, až keď všetky miernejšie opatrenia zlyhajú.

Práve preto je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým správať sa zodpovedne. Keď už nie kvôli sebe, tak kvôli všetkým ostatným. Úplne postačí, keď epidémiu budú riešiť zdravotníci. Dúfajme, že zodpovedný prístup každého jednotlivca ušetrí sudcom, prokurátorom, policajtom a advokátom prácu.