Autor je prezident Slovenskej lekárnickej komory
Vážený pán minister zdravotníctva,
Schválne Vás neoslovujem pán premiér, aby som Vám aj touto formou pripomenul funkciu, ktorú už pár týždňov zastávate a ešte štyri dni budete zastávať.
Nemal som tú česť Vás v tejto funkcii stretnúť osobne – na rozdiel od Vašich šiestich predchodcov. Každý z nich bol iný, ale s každým sa mi darilo komunikovať vecne a racionálne, hoci nie vždy sme sa na všetkom zhodli.
Dovolím si povedať, že vďaka tejto komunikácii sa napríklad podarilo zabezpečiť dostupnosť liekov a obmedziť ich reexport, či posilniť postavenie nemocničných lekární, alebo k akej-takej spokojnosti vyriešiť pohotovostné služby. A mnoho iného.
So žiadnym z vašich predchodcov sme však nikdy nepotrebovali riešiť takpovediac definičné témy. Akosi každému z nich bolo jasné, že vieme, kto je lekár, sestra, lekárnik, čo je lekáreň, ambulancia či nemocnica. A čo robia.
Malý slovníček
Mám pocit, že to bude dlhý list, vopred sa ospravedlňujem. Pár slovami by som Vám však rád vysvetlil, čo je to lekáreň, kto je lekárnik a ako je lekárenstvo upravené nie iba v našej legislatíve, ale aj v legislatíve Európskej únie.
Zjednodušene – naša ústava garantuje občanom prístup k zdravotnej starostlivosti a tá sa delí na štyri druhy – ambulantnú (to sú lekári v ambulanciách, tam chodia pacienti a lekár ich vyšetrí, navrhne ďalšie vyšetrenia, určí diagnózu či predpíše liek), ústavnú (to sú nemocnice), lekárenskú (to sú lekárne, buď nemocničné, ktoré zabezpečujú starostlivosť o oddelenia nemocnice, alebo verejné – tam chodia PACIENTI, ktorým lekár predpíše liek, alebo aj takí, ktorí potrebujú liek bez lekárskeho predpisu) a ošetrovateľskú v zariadeniach sociálnej pomoci (to sú všetci zdravotnícki pracovníci, ktorí sa starajú o ľudí v rôznych sociálnych zariadeniach).
Lekárenská starostlivosť nie je jednotvárna. Od zabezpečenia, kontroly, skladovania liekov a zdravotníckych pomôcok, cez individuálnu prípravu liekov v našich laboratóriách až po ich výdaj vrátane kontroly ich pravosti. Ale aj konzultácie, vykonávanie základných vyšetrení či zabezpečenie dietetických potravín (napríklad pri celiakii, rozličných formách podvýživy...).
“S rúškom na tvári ste obvinili tisíce kolegýň a kolegov, ktorí dnes, nechránení stoja denne zoči-voči stovkám pacientov.
„
Škoda, že dosiaľ nebol čas sa o tom porozprávať, prípadne Vás pozvať do lekárne sa na to všetko pozrieť. Pokojne príďte, ste kedykoľvek vítaný. Ale radšej až tak o mesiac, teraz je toho naozaj dosť, nebol by čas sa Vám venovať.
Prečo to všetko píšem? Lekárenstvo nepozná pojem zákazník a nepozná ani pojem predávať. Laici ich používajú, ale k nim sme aj my, farmaceuti, zhovievaví. Novinárov už máme vo zvyku opraviť, lebo nie je správne, ak v médiách použijú nesprávne pojmy. Žiadny z doterajších ministrov zdravotníctva však takéto výrazy v súvislosti s farmáciou dosiaľ nepoužil. Až Vy.
Kufrík s miliónom
Už viac než dva týždne Vás oficiálnymi i menej oficiálnymi cestami upozorňujeme na problém, ktorý spôsobí (a spôsobil) koronavírus aj v lekárenstve. Vychádzali sme zo skúseností zahraničných kolegov, nemáme vo zvyku totiž len tak tárať do vetra.
Včera ste túto dobre mienenú snahu zaklincovali konštatovaním, aby sa lekárnici starali sami o seba, lebo sme vraj rúška, respirátory a dezinfekciu "predali zákazníkom".
Pán minister, tak to nie je. A najsmutnejšie na tom je, že to viete a napriek tomu urazíte ľudí, ktorí v posledných dňoch podávajú nadľudský výkon.
Rozumiem, že po rokoch v politike máte pokušenie dívať sa na svet optikou kufríka s miliónom eur, ktorý nesiete akémusi priekupníkovi s rúškami. A tak ľahko potom medzi tých priekupníkov zaradíte každého, lebo v konfrontácii s globálnym tvrdým kšeftom s ľudským strachom sa asi nič iné nedá. Ľudsky Vás chápem. Muselo to byť smutné, keď niekto iný priniesol tie kufríky dva.
Pán minister, ubezpečujem Vás, že my tými priekupníkmi nie sme. A nebudeme.
Každý lekárnik má bežne v lekárni tak jeden či dva balíky bežných rúšok (teda 50 – 100 kusov). Zvyčajne ich každý z nás objednáva pre potreby ambulancií – áno, to sú naši zákazníci. A áno, normálne ich tým ambulanciám dodávame za peniaze – teda za desať až pätnásť centov za kus.
Paradoxom je, že napriek tomu, že už dva týždne ambulantní lekári sledujú Vaše tlačovky o miliónoch rúšok, stále si ich od nás pýtajú. Prečo? Prečo nemajú obyčajné rúška ani ambulantné pohotovosti? Prečo nemajú rúška stomatológovia, ktorí už musia prestať ordinovať? Prečo kuchári v nemocniciach nemajú nijaké ochranné pomôcky? Prečo ich nemá nikto v zdravotníctve?
Aha, viem, predali sme ich "zákazníkom". Našli ste vinníka.
Kde sú rúška
Respirátory nemávame v skladoch žiadne. Áno, priznávam, niekedy koncom januára som objednal 30 kusov respirátorov pre jedného svetového vedca, Slováka, profesora z Univerzity v Pekingu, ktorý ich tam poslal svojim kolegom. A teraz nemá ani on.
Mimochodom, napriek tomu, že vedie obrovské výskumy v Číne, vrátil sa na Slovensko, aby dostal facku v podobe nulovej grantovej úspešnosti našich agentúr. Ale to je iná téma, hoci ideové prieniky by sa isto našli.
Na tých respirátoroch som nezarobil nič. Skutočne, normálne som ich dal tým vedcom za nákupnú cenu, lebo si myslím, že tak to má byť. Tú cenu verejne nepoviem, hanbil by som sa pred štátnymi hmotnými rezervami, hoci skôr by sa mal hanbiť niekto od nich...
Obvinili ste tisíce kolegýň a kolegov, ktorí dnes po večeroch v laboratóriách lekární pripravujú pre pacientov, ambulancie, firmy a úrady dezinfekčné roztoky – a už ich takmer niet z čoho pripraviť.
Obvinili ste tisíce kolegýň a kolegov, ktorí jednoducho tie rúška nemajú, lebo nepočítali a nemohli počítať s tým, že zo dňa na deň nebudú v distribúcii – lebo sme na to, že tam sú, boli desaťročia zvyknutí.
S rúškom na tvári ste obvinili tisíce kolegýň a kolegov, ktorí dnes, nechránení stoja denne zoči-voči stovkám pacientov.
Nevďak v čase krízy
My lekárnici sme zvyknutí. Počas úspešného slovenského predsedníctva sme boli jedinou komorou v rámci EÚ, ktorá prezentovala svoje úspešné kampane podpory verejného zdravia. Z našich zdrojov financujeme databázu liekových interakcií, ktorou sme pomohli tisíckam pacientov. Pred mesiacom sme spustili nový projekt pomoci starším pacientom, u ktorých sa fatálne nedodržiavajú základné terapeutické odporúčania.
Budeme to robiť aj naďalej a nečakáme za to nič.
Pred týždňom som neprezieravo a naivne v istom rádiu vyslovil presvedčenie, že netreba robiť paniku, lebo táto krajina má inštitúcie a procesy na zvládnutie kritických situácií. Mrzí ma, že som dal svojim kolegom falošnú nádej, že som ich poslal do prvej línie bez toho, aby som mal vopred garantované to, čo som považoval v členskej krajine Európskej únie za samozrejmé.
Prajem Vám v tejto neľahkej situácii všetko dobré a veľa zdravia.
Autor: Ondrej Sukeľ
