Jozef Čentéš, prokurátor a vysokoškolský profesor
Andrej Beleš, vysokoškolský odborný asistent
Zásada ne bis in idem, ktorú možno preložiť ako nie dvakrát o tom istom (v totožnej veci) zakazuje dvojité stíhanie, súdenie alebo potrestanie za ten istý skutok tej istej osoby, pričom jej zmyslom je dosiahnuť, aby osoba bola za jeden skutok sankcionovaná len raz.
Táto zásada predstavuje garanciu, aby totožný subjekt nebol opakovane stíhaný a sankcionovaný za totožný skutok orgánmi aplikácie práva.
Vo verejnej mediálnej i odbornej diskusii sa v ostatnom období problematickým bodom javí súbeh trestného konania a disciplinárneho konania voči sudcom a prokurátorom za ten istý skutok.
Na vnútroštátnu prax uplatňovania zásady ne bis in idem a efektívne uplatňovanie práv z nej vyplývajúcich má rozhodujúci vplyv Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a naň nadväzujúca rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Z hľadiska aplikácie tejto zásady je podstatné posúdenie pojmu ,,trestné obvinenie“, za ktoré ESĽP považuje trestný čin, priestupok, iný správny delikt a výnimočne aj disciplinárny delikt. Kritériá na posúdenie trestnej povahy sankcie vyplývajú z rozsudku ESĽP vo veci Engel a ďalší verzus Holandsko.
Porušenie disciplíny v ustanovizni
Prvým kritériom je právna kvalifikácia činu vo vnútroštátnom práve, druhým je povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu a účelu sankcie a tretím povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe.
Vo vzťahu k prvému kritériu uvádzame, že z právnej úpravy disciplinárneho deliktu vyplýva, že nepatrí do trestného práva (nie je trestným činom). Pri posudzovaní druhého kritéria konštatujeme, že takéto konanie nie je postihnuteľné podľa všeobecných noriem.
Disciplinárny delikt sleduje partikulárne záujmy orgánov alebo inštitúcií (napríklad súdneho systému a prokuratúry) a je adresovaný úzkym skupinám osôb v rámci nich.
