Autor je sudca okresného súdu v Michalovciach a bývalý prokurátor
Som sudca. Viem, že dnes sa nemám čím chváliť, ale hneď na úvod sa priznávam. Som sudca a nehanbím sa za to. Akoby som počul – ale mal by si sa.
Som si vedomý, že slovo sudca je dnes ako nadávka, ale ak robíte prácu, ktorá vás baví, a snažíte sa ju robiť čo najlepšie, nemôžete sa hanbiť za svoje povolanie. Klamal by som však, ak by som povedal, že mi neprekáža, z čoho sú podozriví viacerí sudcovia spomínaní v prepisoch správ. Tak ako to prekáža mnohým iným sudcom.
Sme sudcovia, ale v prvom rade sme občania, ktorým by malo záležať na tom, aby sme žili v právnom štáte, v ktorom sú sudcovia zárukou nezávislosti, ale hlavne zákonnosti a spravodlivosti.
Zlé vysvedčenie
Ak je však čo len časť pravdy v publikovaných prepisoch, považujem to za katastrofu a veľmi zlé vysvedčenie pre justíciu. Ako jeden zo sudcov sa zároveň pýtam, kto je za tento stav zodpovedný? Predpokladám, že nikto. Alebo novinári. Budeme sa tváriť, že doposiaľ bolo všetko v poriadku a stav v justícii sa zhoršil len v poslednom období. Ale to len trošku.
Je katastrofa pre spravodlivosť, spoločnosť aj justíciu, ak sudca rozhoduje tak, aby boli „naši“ ľudia spokojní. Ako je zrejmé z prepisov správ, tak zrejme aj boli.
Dokonca to dotiahnete do štádia, že báť sa musia tí, ktorí majú pravdu a ktorých na strane by mala stáť spravodlivosť. Stačí mať na dôležitých postoch v štáte vhodných ľudí.
“Ak sa preukáže, že sa sudcovia spreneverili svojmu poslaniu, nech ich príslušné orgány obžalujú a odsúdia.
„
Po určitom čase sa objavia kauzy vrátane mnohých esemesiek v mobilných telefónoch. Ale hlavne vyjde najavo vražda dvoch nevinných ľudí, ktorá vyplaví obrovskú špinu v polícii, na prokuratúre a v súdnictve.
