Jedno zo základných posolstiev o vláde, ktorá bude počúvať na meno Matovičova, hovorí o prepiatosti obáv z odklonu na maďarské či poľské scestia.

Nie je isté, že je to úplne najpodstatnejšie v čase korony, ale nominácia Korčoka do zahraničného kresla by mala vniesť do neistoty o bazálnej orientácii – vyvolanej rodinou Kollára i nezáujmom Matoviča o celú problematiku – pomerne jednoznačné slovo.
Faktom zároveň je, že aspoň toľko ako personálie vyprofiluje vládu aj koaličná zmluva a programové vyhlásenie, na ktorom mnohé prieniky ešte čakajú na svoje vytvorenie. To je neštandardné, ale v opozícii aktéri nasali toľko vzájomnej znalosti (ak už nie dôvery), že ex post programovú zhodu berú ako istotu.
Euroatlatnická orientácia by mala prežiť prítomnosť Kollárovej strany nielen vplyvom Korčoka, ale i Naďa na obrane, ako aj Remišovej. Či aj posledného novembrového človeka na palube, ktorým bude Budaj na životnom prostredí.