Vláda Igora Matoviča bude vôbec prvou v Európskej únii, ktorá nemá v pamäťovej stope zlaté časy spred korony.
Veru zlaté, keďže zlá a zhubnosti Fico I, II, III aj IV (Pellegrini), na ktorých konštitučné strany koalície budovali sľub zmeny, sú – hovorí sa to hrozne - malichernosťou zoči-voči patogénu z Číny.

O najlepšej vláde, akú Slovensko malo (parafráza), ktorú sľubuje jej predseda, si môžeme len snívať, ale k pocitu, že sa vydarila nad očakávania, sa dá pokorne priznať.
To, čo pozerá ešte azda aj z Kollára, je robustnosť prezentovanej vôle urobiť Slovensku dobre. S kvalitou predstáv o živote a svete síce tá robustnosť nijako nekorešponduje, rýchlou modifikáciou svojich vízií o celonárodných anketách však sám Matovič demonštruje určitú tvarovateľnosť, ktorá mu môže pomôcť vyrásť do funkcie, v akej si ho nevedel nikto predstaviť, povedzme, ešte pred mesiacom.
Stĺpček bol, je a bude skeptický ku každej vláde. Zabojovať s koronou a pripraviť štát na časy po nej nemá nárok nikto iný než držiteľ kľúčov, ktoré mu dali demokratické voľby. Matovič.