Čo si myslí o zahraničnej a európskej politike Igor Matovič, sme nemali šancu odčítať z predvolebnej kampane. Niečo skúsil povedať ešte pred európskymi voľbami, keď nešťastne parafrázoval Merkelovú.

Urobil poznámku o nepredvídateľnom Trumpovi a potom už pokračoval v obľúbených stavbárskych metaforách o našom európskom dome, ktorý má byť – ako inak – bezpečný.
Následne bol Matovič postrkovaný, aby vysvetlil, ako to myslel, a Jaroslav Naď sa vtedy ozval, že to so súmrakom americkej bezpečnosti necíti podobne ako on.
Takže sme sa o zahraničnej vízii Matovičovej kohorty veľa nedozvedeli. Len toľko, že líder OĽaNO chcel spopularizovať samotné voľby do europarlamentu. Preto sa pokúsil zauvažovať a trochu podráždiť euroatlantickú ortodoxiu.
O samotný mandát do EP záujem nemal, poslal tam Petra Polláka, čo vyložil ako facku fašistom.
Dalo sa teda predpokladať, že OĽaNO nebude bojovať o ministerstvo zahraničia (a európskych záležitostí!), očakávali sme skôr snahy z prezidentskej strany.
Napokon rezort pripadol v rámci mocenských piškvoriek strane SaS, ktorá toľko mávala manifestom eurorealistu, až miesto ponúkla kariérnemu diplomatovi Ivanovi Korčokovi.