Udalosť týždňa
Koronavírus.
Od prepiatej paniky z vážnejšej chrípky, čo bola prvotná autorská pozícia k Wu-chanu, sa svet posunul do štádia, keď pády dvojičiek a Lehmanov, ako aj krízy Grécka a eura ťahajú v behu o udalosť tisícročia za čoraz kratší koniec.
Na Votrelca upomínajúci patogén už fyzicky obopína zemeguľu čeliacu fascinácii neviditeľným nepriateľom, pričom celá Európa ako „powuchanské“ centrum nákazy je prepnutá do módu výnimočného stavu. (V ktorého mikromanažmente sa vyžívajú sociopatické typy ako Babiš.)
Zachovať si súdnosť sa zdá dnes menej podstatné ako nosiť rúško, korona však preverí kritické myslenie ako máločo iné. Otáznik, či obrana, akú predvádza stredná Európa, nebude napokon nákladnejšia – aj na životoch – než vyčíňanie vírusu, bude na stole čoraz intenzívnejšie aj preto, že sú očakávateľné rebélie proti karanténe.
Zásadný opozičný názor je, že absolútny dôraz na vybavenosť respirátormi, testami a infekčnými lôžkami, ktorý bol a je hriešne podcenený v prospech iných obmedzení, s prísnou izoláciou populácie nad 65 rokov (to je dôležité, autor má 64) by stačil na koronu aj bez reštrikcií slobôd a zastavenia ekonomiky.
Predpovede vyzerajú márne a na vode. Pred toľkými neznámymi, koľké vnáša do respiračných dráh a scenárov vírus, futurológia ešte nestála. Obrazy, keď životy aj živnosti miliónov sa roztočili na stračej nôžke, a lekári rozhodujú, kto pôjde na ventiláciu a kto do hrobu, sa z trilerov a hororov transformovali na realitu.
Sme na začiatku najväčších zásahov do chodu spoločnosti od konca druhej vojny, nepomerne rozsiahlejších než prechod z komunizmu do slobody. Nie je ani zdanie, aké budú čo len strednodobé presahy rozvratu komfortných zón.
Korona je veľká chvíľa katastrofistov všetkých odnoží, ktorých je dosť aj na Slovensku, avšak stres a panika ešte ničomu nepomohli. Pravdepodobnosť prežitia s ľahšími úpravami dekoltu globálnej premávky, trhu a obchodu ešte nie je von z hry.
Udalosť SR
Vláda Matoviča.
Veľká mocenská dominancia vedúcej strany – premiér, financie, obrana, vnútro (čo je takmer nevídané a nezodpovedá výsledku 25 percent) – až tak nevyrušuje z dôvodu, že samo OĽaNO nie je typické centrum nasávania moci, akým bývajú štandardné strany.
Aj keď Sulík a Remišová hrubo pochybili, že nevytvorili koalíciu v koalícii, takže majú zásadne menej, než mať mohli, je milosťou a paradoxom, že základný profil vlády nie je ani antieuroatlantický (Korčok, Naď), ani sociálne populistický (Sulík, Heger), a ani ideologický, za čím môže byť nedotknutosť premiéra politikou, ale aj jeho intuitívna obrana pred skorým znemožnením či negatívnym prijatím v mainstreame.
