Ak sa s predsedom Ficom raz za dvadsať rokov dá súhlasiť v jednej veci – ale naozaj iba v jednej – tak je to problém s Borisom Kollárom ako predsedom parlamentu. Za pozornosť i vyzdvihnutie stojí, že prekážku nedefinoval ako morálnu – čo je vcelku rozšírený pocit – ale bezpečnostné riziko.
Samozrejme, že platia všetky výhrady, ktoré v batérii faktických poznámok Ficovi vyčítali more arogancie a opovážlivosti, keďže je definitívne posledný, kto má nárok spomínať vplyv mafie či fotografie s mafiou v súvislosti s hocičím, nielen s Kollárom.
Ale pozor. Ani taký rozmar slovenskej politiky, že sa ozýva posledný z posledných, ten, ktorý by mal zaliezť do čiernej diery a tam šúchať nohami do súdneho dňa, nič nemení na triviálnej skutočnosti, že Kollár je nevhodný na post predsedu Národnej rady.
