Autorka je prekladateľka a publicistka
Nedávno zosnulý filozof a ekológ Erazim Kohák v jednom z rozhovorov povedal: „Nemám rád pojem národ.“ Podľa neho hovoríme skôr o kultúrnom spoločenstve. V našej histórii boli štandardné mnohonárodnostné štruktúry, etnická homogénnosť je takmer teoretickou alternatívou a aj dnes sú na Slovensku národnostné menšiny papierovo rovnocenné s majoritou.
A tak si vo štvrtok mohli sadnúť k ľubovoľnému médiu občania Slovenskej republiky národností slovenskej, maďarskej, rómskej, rusínskej, ukrajinskej, nemeckej, chorvátskej aj mnohých ďalších a vypočuť si prejavy najvyšších štátnych predstaviteľov, teda prezidentky Čaputovej a končiaceho premiéra Pellegriniho.
Na týchto prejavoch si teraz nebudeme všímať nič iné ako hru svetla na výrazoch „občan“ a „národ“. Zuzana Čaputová oslovovala ľudí výlučne výrazom „spoluobčania“, urobila to spolu sedemkrát. O národe či o Slovákoch sa explicitne nezmienila ani raz, prihovorila sa jednoducho spoluobčanom.
Slovák si vôbec nevšimne, že sa ocitol v spoločnej kaši zvanej korona s ďalšími postihnutými inej národnosti, zatiaľ čo Maďar a Rusín s kamarátmi (a Maďarky a Rusínky...) na chvíľu zabudnú, že inokedy klopú na zavreté dvere.
