Autor je bulharský politológ, pôsobí na Inštitúte pre liberálne štúdie v Sofii a na viedenskom IWM.
"Žijeme v prazvláštnych časoch," napísal mi pred časom priateľ zo Španielska – a veru, mal pravdu. Netušíme, kedy sa pandémia koronavírusu skončí, a tak dnes dokážeme akurát špekulovať o jej dlhodobých politických a ekonomických následkoch. V časoch krízy sme nakazení neistotou. No nájde sa aspoň sedem vecí, ktoré túto krízu odlišujú od tých predošlých.
Návrat silných vlád
Prvou lekciou je poznatok, že na rozdiel od finančnej krízy v rokoch 2008-2009 si korona vyžiada návrat silných vlád.
Po krachu Lehman Brothers mnohí pozorovatelia tvrdili, že práve nedôvera v sily trhu zapríčinená krízou prinavráti väčšiu dôveru úlohe vlád. Toto nebola nová myšlienka: už v roku 1929 po vypuknutí Veľkej krízy si ľudia žiadali silné vládne zásahy, ktoré sa mali porátať so zlyhaniami trhu. V 70. rokoch to bolo práve naopak: ľudia boli sklamaní vládnymi zásahmi a žiadali si viac trhu. A paradoxom krízových rokov 2008-2009 je, že nedôvera k trhu neviedla k požiadavkám na viac vládnych zásahov.
Teraz však korona vo veľkom navráti silné vlády. Ľudia sa na ne totiž spoliehajú, že zorganizujú spoločnú obranu pred pandémiou a že zachránia potápajúcu sa ekonomiku. Sila vlád sa v súčasnosti meria ich schopnosťou zmeniť každodenné správanie ľudí.
