Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako šéf strategickej skupiny poradcov na podporu reforiem na Ukrajine a prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Nový premiér Igor Matovič sa spolu so svojou vládou zapísal do novodobých slovenských dejín skôr, ako vláda vôbec začala fungovať a pracovať.
Preberanie vlády v rúškach v čase narastajúcej pandémie koronavírusu a nastupujúcej ekonomickej krízy, navyše po dvanástich rokoch vládnutia Smeru, ktorého dedičstvom je rozkradnutý mafiánsky štát, vytvára jedinečnú situáciu, aká tu ešte nebola a zrejme v najbližších desaťročiach ani nebude.
A ak tu je istá podoba s minulosťou, tak iba s rokom 1998, keď prvá vláda Mikuláša Dzurindu preberala krajinu po Vladimírovi Mečiarovi.
Nástrahy strakatých koalícií
Prvá podobnosť je v tom, že tak ako Fico je klonom Mečiara, aj Ficove a Mečiarove vlády boli veľmi podobne nezodpovedné, nekompetentné a populistické, teda ich dedičstvo bolo a je logicky taktiež porovnateľné.
Vysoká miera korupcie, vládnuce elity ako generátor korupcie, absencia potrebných reforiem, neefektívne verejné služby a verejná správa, nárast vnútorného dlhu, neudržateľné verejné financie, zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, pokles konkurencieschopnosti, zlá vymožiteľnosť práva, zneužívanie moci, prerastanie organizovaného zločinu s najvyšším vedením štátu a špičkami súdnictva a prokuratúry, to sú len niektoré najdôležitejšie podobnosti.
Druhá dôležitá podobnosť je, že napriek stále relatívne vysokej podpore Smeru (a vtedy HZDS) došlo k mobilizácii väčšiny verejnosti proti pokračovaniu takéhoto spôsobu vládnutia a spravovania vecí verejných.
Tretia podobnosť môže spočívať v rôznorodosti novej koalície. Formálne bola síce koaličná väčšina po roku 1998 ešte pestrejšia (tvorilo ju de facto až deväť politických strán), v skutočnosti však bude mať Matovičova koaličná väčšina podobný problém z hľadiska svojej udržateľnosti a jednotnosti.
Prvým dôvodom je neštandardnosť a populizmus niektorých koaličných strán (najmä OĽaNO a Sme rodina). Tým druhým je, že už dnes možno predpokladať riziko roztržiek vo viacerých oblastiach – kultúrnoetické témy, rozpor medzi udržateľnosťou verejných financií a plnením sľubov, súťaž medzi stranami a ich lídrami v populizme, „nezávislí“ poslanci podľa vzoru Marček, alebo Šimkovičová a podobne.
Korona zjednocuje
Asi takmer každý by súhlasil s tým, že zásadným rozdielom medzi rokmi 1998 a 2020 je pandémia koronavírusu. Áno, Dzurindova vláda nemusela čeliť pandémii a jej dôsledkom, ale bola postavená pred hrozbu vylúčenia Slovenska z euroatlantického civilizačného priestoru.
