Spisovanie povolebných čiernych kníh a personálne čistky majú zlú povesť a zvlášť dnes platí, že vláda musí od prvého dňa pracovať a prinášať riešenia.
Lenže sú situácie, keď je bilancovanie práce predchodcov a výmena nominantov elementárnym predpokladom nielen toho, že sa podarí nejaké riešenie zrealizovať, ale dnes aj akého-takého spoločenského zmieru.

Ako príklad všetkého uvedeného dobre poslúži priateľ Roberta Fica, istý Kajetán Kičura, ktorého Smer poveril spravovaním slovenských hmotných rezerv.
Ten sa svojej úlohy ujal spôsobom, ktorý dokonale ilustruje prácu Smeru. Stručne to zhrňme:
Keď sa prvý raz mali hmotné rezervy využiť, zistilo sa, že máme rezervy nehmotné, následne Kičura na poslednú chvíľu podpísal sériu multimiliónových zmlúv s čudnými firmami a ukázalo sa, že klamal o nakúpených rúškach, ale aspoň si jeho dvadsaťročný syn zaobstaral zo dva byty v centre hlavného mesta.