Od zavedenia karantény uplynuli takmer dva týždne, počas ktorých sme sa dozvedeli mnoho dôležitého o sebe aj o štáte. Pozitívne je, že z laického pohľadu sme disciplinovaní v oblasti preventívnych opatrení. Horšie je, že kto pochyboval, presvedčil sa, čo s najdôležitejšími atribútmi štátu narobili vlády Smeru: to najhoršie.
“Každý deň sa v mene hmotného zabezpečenia, komfortu a slobody vzdávame časti bezpečnosti.
„
Nuž a najhoršie je, že tento typ účinných opatrení úplne ochromil ekonomiku. Cenu polihovania pozná každý, kto si niekedy vzal neplatené voľno, no a teraz si predstavte, že sa také niečo stane celej ekonomike. Aby nedošlo k nedorozumeniu – plošné umŕtvenie štátu bol a je správny krok, zároveň však musí byť časovo pomerne krátke.
Straty budú drastické v každom prípade, inak to nemôže byť, ale nie je v ničom záujme, aby sme kompletne zlikvidovali malé a stredné podniky, ktoré s nulovými tržbami jednoducho nemôžu prežiť. Štát ich môže podržať len krátko, lebo to on potrebuje peniaze od súkromného sektora a opačný tok zdrojov je v príkrom rozpore s princípom jeho bytia.
