Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory na Slovensku
„Ak chceme, aby všetko ostalo tak, ako je, musí sa všetko zmeniť,“ hovorí Tancredi svojmu ujčekovi, kniežaťu Donovi Fabriziovi v slávnom románe Gepard.
V čase po skončení pandémie Covid-19 bude väčšina z nás dúfať v rýchly návrat do normálu, čiže „aby všetko ostalo tak, ako je“, teda pred koronakrízou. Na to sa však bude „musieť všetko zmeniť“.
Samozrejme, čas stúpania späť hore bude závisieť od hĺbky, do ktorej všetci padneme. Rovnako bude podmienená schopnosťou zavádzať zmeny už dlho v omeškaní pred 17. novemberom 2019 (prvý evidovaný prípad pacienta s koronavírusom v Číne) a našou schopnosťou adaptovať sa na nový svet po skončení krízy.
Doteraz sa slovenská spoločnosť na čele s politikmi spoliehala na nekonečnosť dobrých čias a neboli sme schopní prinútiť sa myslieť na deň po zajtrajšku. A to napriek tomu, že posledné desaťročie rastu bola ideálna príležitosť na systémové zmeny v našej krajine.
Naši politickí predstavitelia, až na výnimky, pravdepodobne skutočne čakali až na krízu, keďže väčšina ľudí má rada svoje istoty a iba nerada sa zrieka vecí, o ktorých sa domnieva, že má na ne nárok (a niektorí politici ich o tom aj aktívne presviedčali).
Áno, krízu, keďže k dramatickým spoločenským zmenám zvyčajne treba donútenie alebo absolútne zúfalstvo. Súčasná situácia však nepochybne presvedčí aj tých, ktorí sa bránia vysloviť slovo reforma.
Niektorým spoločensko-ekonomickým zmenám sa teraz už vyhnúť nedá, samozrejme, za predpokladu, že chceme v budúcnosti zvládať krízy lepšie.
Kde sa najviac žiadajú zmeny
Zmeny v zdravotníctve, ktoré sa dlhodobo odkladali. Ich návrh pripravila už široká sektorová koalícia vo forme odporúčaní aj do pripravovaného programového vyhlásenia vlády vrátane prehodnotenia mzdového ohodnotenia zdravotníckeho personálu a hodnoty prisúdenej jeho práci.
Skutočnú hodnotu fungujúceho a moderného zdravotníckeho systému si zväčša dokážeme uvedomiť až pri vlastnom ochorení alebo v čase krízy, ako je tá súčasná.
Príznačné pre stav nášho zdravotníctva je, že v čase nastupujúcej nákazy Slovensko nemalo pre politické boje viac ako tri mesiace ani len štandardného ministra zdravotníctva, avšak ich počet za 27 rokov samostatnosti Slovenska je jedným z najvyšších zo všetkých ministerstiev v našej krajine.
