Autor je básnik a prekladateľ
Koronavírus nepozná humor, no to neznačí, že ho musíme strácať aj my.
Vo V-klube sme si od aktuálnych starostí veselo oddýchli ešte v prvý povolebný pondelok – presťahovali sme sa zo súčasného Slovenska do uhorského šestnásteho storočia a pripomenuli sme si Shakespearovho súčasníka, básnika Balassiho Bálinta, baróna z Ďarmôt a Modrého Kameňa, ktorý sa – ako Valentín Balaša – narodil 20. októbra 1554 vo Zvolene a padol v boji proti Turkom 30. mája 1594 pri Ostrihome.
Pripomenuli sme si aj legendu, že z bojiska do rodinnej hrobky v Hybiach ho preniesli bez jednej nohy. K tej sa viaže veselá epizóda, ako sme raz ja a moja žena na besede v Ostrihome presvedčili tamojšie deti, že tá druhá noha dodnes leží na bojisku a ony nám sľúbili, že keď ju nájdu, dôstojne ju pochovajú.
Ešte veselšie bolo rozprávanie pani docentky Evy Tkáčikovej o renesančnej poézii, ktorej ideálom bola nedostupná dáma – čo však nijako nejde dokopy s tým, že všade tam, kde tento barón pobudol, sa potom rodili deti, ktoré sa naňho nápadne podobali.
