Fotku spravili prístrojom za štvrť miliardy dolárov a je takmer prázdna. Ikonický záber našej planéty, ktorý neskôr dostal meno Bledá modrá bodka (Pale Blue Dot), spravila vesmírna sonda Voyager zo vzdialenosti približne šesť miliárd kilometrov od Zeme.
Sonda už vypínala svoje prístroje, aby ušetrila energiu na dlhú cestu v medzihviezdnom priestore, no NASA ju ešte raz otočila smerom k domovu a zhotovila fotografie všetkých planét našej sústavy.
Po prvý raz sme vďaka nim uvideli Zem v novom kontexte. Ukázala sa ako malá bodka v lúči slnečného svetla. Zaberala ledva jeden zobrazovací bod. Už to, že sa k nám obrázok vôbec dostal, je na samostatný príbeh, lebo sonda ho po častiach posielala na Zem v priebehu troch mesiacov.
Fotografia a text, ktorý k nej na prelome 80. a 90. rokoch minulého storočia napísal astrofyzik Carl Sagan, je aj dnes jedným z najhutnejších pojednaní o našej civilizácii. Stojí za prečítanie aj za premostenie do dnešných čias.
Bledá modrá bodka
"Pozrite sa znova na tú bodku. To je tu. To je domov. To sme my. Každý, koho ľúbite, každý koho poznáte a každý o kom ste kedy počuli, každá ľudská bytosť, ktorá kedy bola, prežila svoj život na tejto bodke.
Celok našej radosti a utrpenia, tisíce presvedčených náboženstiev, ideológií a ekonomických doktrín, každý lovec a zberač, každý hrdina a zbabelec, každý tvorca aj ničiteľ civilizácie, každý kráľ a sedliak, každý mladý zaľúbený pár, každá matka a otec, nádejné dieťa, vynálezca a objaviteľ, každý kazateľ mravnosti, každý skorumpovaný politik každá 'superstar' a najvyšší vodca, každý svätec a hriešnik v histórii nášho druhu žil tu - na tejto smietke prachu visiacej v lúči slnečného svetla.
Zem je veľmi malé javisko v ohromnej vesmírnej aréne. Pomyslite na nekonečné ukrutnosti, ktoré priniesli jedni obyvatelia jedného rohu tohto pixelu iným sotva odlišným obyvateľom iného rohu. Aké časté boli ich nedorozumenia, ako veľmi boli ochotní jeden druhého zabiť, aká vášnivá bola ich nenávisť. Pomyslite na rieky krvi preliate všetkými generálmi a cisármi, aby sa v sláve a triumfe mohli stať chvíľkovými pánmi zlomku bodky.
Bod drobného svetla sa prieči naším pózam, našim predstavám o vlastnej dôležitosti, bludu o tom, že máme výsadné postavenie vo Vesmíre. Naša planéta je osamelá smietka v obrovskej vesmírnej temnote. Pri našej zapadnutosti vo všetkom tom priestore nie je ani náznak toho, že príde pomoc zvonka, aby nás zachránila pred nami samotnými.
Zem je zatiaľ jediný známy svet, ktorý ukrýva život. Nemáme žiadne iné miesto, na ktoré by sme sa mohli v blízkej budúcnosti presunúť. Navštíviť, áno. Osídliť, ešte nie. Či sa nám to páči, alebo nie, Zem je nateraz miestom, kde musíme zotrvať.
Hovorí sa, že astronómia je zahanbujúca skúsenosť, ktorá posilňuje charakter. Asi nie je lepšia ukážka ľudskej domýšľavosti ako tento vzdialený obrázok nášho drobného sveta. Svedčí o tom, že máme zodpovednosť správať sa k sebe vľúdne a zachovať svetlú modrú bodku, jediný domov, ktorý sme kedy poznali.
Carl Sagan
Tento článok mal pôvodne vyjsť okolo parlamentných volieb a mal hovoriť o tom, čo nás vesmírna perspektíva naučí o konfliktoch. Sagan, ako by ste od múdreho človeka na konci studenej vojny čakali, svoje úvahy o ľudstve odvíja od konfliktu a od nášho ega.
Jeho slová, samozrejme, platia, ale pitvať ich v kontexte posledných dvoch týždňov je prinajlepšom cynické.
