Autor pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK
Jedným z opatrení, ktoré v utorok predstavila vláda v boji proti nákaze Covid-19, bolo využívanie tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie.
V reakcii na návrh zaznela od predsedu najsilnejšej opozičnej strany Smer Roberta Fica hneď v ten deň obava, že by vládna koalícia "mohla zákon zneužiť proti opozícii".
Ako vyzerajú dáta, cez ktoré chce vláda sledovať ľudí v karanténe Čítajte "Je to zákon špehovací, je to najhrubší zásah do ľudských práv," dodal Fico. Bol to ten istý Fico, ktorý v novembri 2015 uisťoval verejnosť, že "každý jeden človek, teraz nechcem hovoriť o moslimoch alebo obyvateľoch, občanoch Slovenskej republiky, u ktorého sú dôvody na monitorovanie, bude monitorovaný".
Odmietol sa pritom hrať na "úzkoprsého ľudskoprávneho svätuškára".
Sledovanie je všade
Tzv. nové sledovanie (new surveillance) je neoddeliteľnou súčasťou moderných spoločností a života v nich. Naše bežné aktivity, od tých životne dôležitých až po tie triviálne, zanechávajú stopy v podobe údajov, ktoré sú predmetom záujmu štátu, súkromných spoločností, komunít, rodín či jednotlivcov.
Tieto "stopy" sú niekde zaznamenané, uložené, triedené, analyzované, spojené s inými dátami, predané tretím subjektom či vymenené za iné.
Osobným údajom je tak venovaná systematická pozornosť, ktorá je zameraná na osobné údaje v snahe ovplyvniť, riadiť, priznať (niečo) či kontrolovať osoby, ktorých údaje sú zhromažďované.
Využitie mechanizmov, ktoré zbierajú osobné údaje, sa odohráva často s naším súhlasom.
Ten má neraz podobu nekonečných zmlúv, s ktorými súhlasíme pri inštalovaní nových aplikácií, otváraní účtu v banke či pri kúpe nového programu od mobilného operátora. Len na vymenovanie subjektov, s ktorými si banky vymieňajú naše osobné údaje, niekedy nestačia ani písmená slovenskej abecedy.
