Autor je maliar a básnik
V týchto pandemických časoch žijem takisto ako pred nimi. Hermeticky zavretý v dielni trávim dni maľovaním pomerne smutných obrázkov. Z domu vychádzam vždy až po zotmení, presnejšie hlboko v noci. Na svojom prechádzkovom okruhu teraz nestretávam dôchodcov so psami a s poruchami spánku, neťaží ma teda žiadna obava z infekcie.
“Ak sú naše životy vystavené ohrozeniu, prestáva byť dôležité, kto kým je.
„
Občas mi skríži cestu ježko alebo zatúlaná mačka, zvieratká, ktoré majú, predpokladám, k pandemickému ošiaľu podobne odťažitý postoj ako ja. Teda, niežeby som ignoroval prísne karanténne nariadenia, naopak, ja ich v princípe dodržiavam odjakživa. Neskreslíme fakty, ak povieme, že celá moja existencia sa odohráva v karanténe.
Na sociálnych sieťach čítam rôzne katastrofické scenáre, no ako hovorí stará múdrosť, každá kríza je vždy aj príležitosťou na čosi lepšie. Napríklad by sme si konečne mohli do dôsledku uvedomiť, že náš globálny svet je realitou. Nie iba v zmysle ekonomického prepojenia, ale doslova.
