Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a člen Slovenského ochranárskeho snemu, v rokoch 2012 – 2016 bol poslanec za OĽaNO
Ak je pravda, že koronavírusom vstupujeme do novej éry, potom platí aj to, že si to bude vyžadovať aj novú spoločenskú zmluvu. Jej kontúry sa už črtajú. Napríklad v tom, ako dobrovoľne prijímame všetky nové a nové obmedzenia, ktorými nás denne "zásobuje" vláda.
Rúška sme začali nosiť dokonca skôr, ako sme to dostali príkazom. A keďže ich nedostať, vyrobili sme si ich podomácky a bez frflania. Nerobíme to preto, lebo sme bezvýhradne poslušní, submisívni či lojálni. Alebo preto, že sme nadštandardne uvedomelí. Ani preto, že sa bojíme pokuty, ak neposlúchneme nariadenia vrchnosti.
Robíme to v prvom rade v obave o seba a svojich blízkych. Ale aj preto, lebo máme konečne dôvod si myslieť, že to "tí hore" myslia s nami dobre. A "tí hore" zasa po dlhom čase počúvajú vedcov, ktorí sa v uplynulých rokoch zásluhou podceňovania, neuznania ba šikanovaniu dostali u nás až kamsi na okraj spoločnosti, súc vykresľovaní div nie ako podozrivé voľnomyšlienkárske indivíduá a nežiaduci paraziti na štátnom rozpočte (ale o tom niekedy inokedy).
Žúr sa skončil
Takáto nová spoločenská zmluva je však žiaduca nielen v časoch aktuálnej pandémie. Lebo tá sa (dúfajme) skôr či neskôr pominie. Ale nepominú sa nemenej vážne hrozby a výzvy, ktorým už čelíme a ešte len budeme musieť čeliť a ktoré si budú vyžadovať podobné (polo)dobrovoľné sebaobmedzovanie, akého sme svedkami v týchto dňoch.
Spomeniem len jednu takúto záležitosť spomedzi viacerých: dôsledky globálnej klimatickej zmeny, ktoré majú s koronavírusom mnoho spoločného. Neodvážim sa tvrdiť, že pod vznik pandémie sa priamo podpísala meniaca sa klíma, aj keď niektorí autori tu určitý súvis vidia.
Analógia, o ktorej hovorím, nemusí byť až taká bezprostredná. Napriek tomu ju však vidím hneď vo viacerých oblastiach.
