Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva práce
V poslednom týždni patrí nemecké kurzarbeit medzi najfrekventovanejšie slová slovenských politikov, novinárov i zamestnávateľov. Minister hospodárstva Richard Sulík povedal, že je "pripravený cez takzvaný kurzarbeit pomôcť firmám". Lenže nie je. Mýli sa, lebo zjavne nevie, čo to kurzarbeit vlastne je.
Tento pojem k nám prišiel z Nemecka, avšak tamojšia legislatíva ho takto nepoužíva. Nemecký zákon Sozialgesetzbuch Drei nazývaný SGB III. v 95. paragrafe definuje vznik nároku na kurzarbeitgeld, nie kurzarbeit.
Rozdiel je podstatný, lebo preklad jasne ukazuje, že je to systém, v ktorom ide v prvom rade o peniaze.
Potiaľto tápajúci (a tárajúci) politici triafajú aspoň približne: kurzarbeitgeld je naozaj systém náhrady (časti) straty príjmu, ak podnik za presne stanovených podmienok a presne stanoveným spôsobom skráti pracovný čas a úmerne tomu zníži zamestnancom plat.
Ujasnime si pojmy
Lenže "kurzarbeit" nie je žiadny dotačný či grantový program vlády, ktorým nejaké ministerstvo či iná štátna inštitúcia prispieva na platy zamestnancov. Zo štátneho rozpočtu naň nejde ani cent. A v prípade, že sa podniky dostanú do problémov, nemusí o aktivovaní podpory rozhodovať žiadny politik. Celý systém je totiž súčasťou sociálneho poistenia a nie vládnych výdavkov na politiku zamestnanosti.
SGB III. je čiastočne obdobou nášho zákona o sociálnom poistení a kurzarbeitgeld je nástrojom pasívnej politiky zamestnanosti, čiže dočasnej finančnej náhrady straty príjmu z práce. Nemci majú, samozrejme, aj dávku v nezamestnanosti, rovnako ako my.
