Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Je zaujímavé sledovať, ako sa zrazu v súčasnej situácii stávajú doterajší obhajcovia trhu a „menej štátu“ zástancami štátnych zásahov. Dokonca sme sa dočkali niečoho doslova neuveriteľného. Richard Sulík, ktorý pred rokmi povalil vládu pre euroval, dnes vzýva nové opatrenia EÚ a očakáva pomoc z bezprecedentne väčšieho vreca.
Teraz „socík“ neprekáža
Predstavitelia zamestnávateľských zväzov ešte donedávna kritizovali rôzne opatrenia štátu a tvrdili, že zamestnávatelia nemôžu byť sociálnymi ústavmi. Veľmi im vraj prekážal „socializmus“.
Keď odhliadneme od toho, že mnohé nimi kritizované opatrenia doteraz fungovali západnejšie od našich hraníc ešte v „socialistickejšej“ podobe, tak dnes z ich úst nepočuť nič o „korporátnom socializme“. Práve naopak, „korporátneho socializmu“ sa dožadujú ešte vo väčších dávkach, než ako im zatiaľ ponúka štát.
Koncom týždňa sa vo vysielaní slovenského rozhlasu blysol aj analytik anarchokapitalistického think-tanku INESS Martin Vlachynský, ktorý chválil štátnu pomoc (sic!) v Nemecku a zároveň povedal, že tam si to môžu dovoliť. Ale na Slovensku nie, lebo vraj nemáme „dlhovú pozíciu ideálnu“.
Realita zadlženia je taká, že Slovensko má podiel zadlženia k HDP menej ako 50 percent, Nemecko viac ako 60 percent. Ak sa pozrieme len na tento údaj, tak na prípadné vyššie zadlžovanie máme o dosť väčší priestor ako Nemecko.
