Keď SaS išla do európskych a potom aj domácich volieb s heslom o zdravom rozume, aj na tomto mieste dostala vynadané, že „zdravý rozum“ je len variáciou hlavného populistického posolstva, že netreba žiadne hlboké poznatky a expertízy – na všetko podstatné príde aj skladník ve šroubárně. Teda, ak má zdravý rozum, že.
Za ten mesiac, čo prešiel od volieb, však treba uznať, že SaS vo vláde plní funkciu hlasu rozumu krotiaceho veľkolepé plány partnerov.
Pravda, do veľkej miery sa o to postaral formát koalície – pri psychopatovi z Úradu vlády, vekslákovi z parlamentu a popradskom predsedovi, ktorý nebol, nie je až také ťažké byť za triezveho, vlastne štandardného politika starého strihu. Ale dobré príklady treba pochváliť.
“Tejto škode nemá ako zabrániť, tak je pekné, že sa na nej aspoň nepodieľa.
„
Už počas vyjednávania patril Richard Sulík k umiernenejšej časti koalície, ktorá nevykrikovala o červených čiarach, ale napriek tomu úspešne vykázala fantazmagórie Borisa Kollára tam, kam patria.
Na fiktívne ministerstvo, kde bude Štefan Hollý kresliť stotisíc bytov a ktoviekoľko áut, ktoré sa vyčarujú zo vzduchu a nebudú nikoho nič stáť. A úspešne pokračuje.
