Udalosť týždňa
Korona hýbe svetom.
Aktuálny počet nakazených v USA nemá význam uvádzať, keďže zajtra ich bude aspoň o desaťtisíc viac. Pričom zásadný zlom v trende – na rozdiel od Talianska – je stále v nedohľadne.
Aj keby najmiernejší odhad pre USA, ktorý je stotisíc obetí, sa ukázal napokon prepálený – čo je možné, zatiaľ je to viac ako päťtisíc –, už dnes sa dá predoslať, že nepripravenosť štátu na koronu podlomí sebavedomie Ameriky ako najvyspelejšieho kúta civilizácie ešte viac ako zlyhania pri Katrine.
New York ako matka všetkých ohnísk nákazy – osemdesiattritisíc infikovaných, čo je viac ako v Číne – je symbolika ako maľovaná na vŕšenie ďalších apokalyptických proroctiev o treste, ktorý zoslali Boh, eventuálne príroda, na konzumné spoločnosti. Čo je, samozrejme, hlúposť, morové a vírusové epidémie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti.
Pričom dnes sme na koronu, ešte aj bez vakcíny, stokrát vyzbrojenejší, než boli (pra)pradedovia a (pra)pratety na španielsku chrípku pred storočím. Zvýšené, tiež asi stonásobne, sú akurát nároky na bezpečnosť a protekcionistické povinnosti štátu.
I preto je zvyšovanie skóre Trumpa v prieskumoch – žiadna bomba, o pár bodov – po jeho škandálnom zanedbaní korony proti všetkým očakávaniam a veštbám, že korona robí z Bidena už favorita volieb. Ukazuje sa opäť, že kríza je ideálna pre ktoréhokoľvek "vedúceho stáda" zahrať sa na lídra, aj keď realita hovorí proti nemu.
Faktom na strane druhej je, že väčšinu právomocí, respektíve viac ako prezident, majú v pandemických otázkach guvernéri. Z perspektívy rozloženia kompetencií v boji proti korone USA nie sú federáciou s centralizáciou rozhodnutí, ale viac na spôsob EÚ, kde členské štáty vedú protipandemické ťaženia po vlastnej osi.
Aj v najzasiahnutejších kútoch Európy posunie korona nazeranie na seba. Je otázkou budúcnosti, aký vplyv na európske spolunažívanie zanechajú poučenia, ktoré si vezmú zo systémových kolapsov Francúzi, Taliani, Španieli.
Transfery ťažkých pacientov do Nemecka, ktoré zatiaľ kapacitne stíha aj pomáhať susedom, sa zdajú zatiaľ slabou obranou proti novej nacionalizácii Európy, čo je jedna (z mnohých) ex post hrozieb korony, ktorú umocňujú najmä reflexívne dvíhané hraničné rampy s podsúvaním predsudku, že incidencia korony je vyššia na druhej strane závory.
Rozumiete; Slovák po návrate z Česka musí do karantény presne tak, ako Čech po repatriácii zo Slovenska (a odkiaľkoľvek), pričom ako jediné dve krajiny na svete máme spoločnú povinnosť rúšok na nose aj v lese...
Udalosť SR
Blackout u Matoviča.
