Autor je politológ a publicista
Vedeli sme, že to bude zlé, ale diagnóza postupuje príliš rýchlo. V 31 minúte 22 sekunde utorňajšej tlačovky venovanej štatistickým modelom na otázku redaktorky, kedy môžeme čakať uvoľnenie opatrení, slová Igora Matoviča opäť predbehli rozum.
Jeden deň niečo povie, na druhý to už neplatí. Premiér Igor Matovič Čítajte A spustil svoj „free style“ úvah o tom, že čo keby sme, naopak, zaviedli „blackout“, ukazujúc pri tom na grafy. Na ktorých však takýto scenár vôbec nebol.
Nemohol byť, lebo je to úplný nezmysel. Takýto „lockdown“ (čo mal asi Matovič na mysli) by len celý problém posunul v čase. Za cenu obrovských ekonomických strát – minimálne, alebo žiadne zisky.
Matovič síce v priamom prenose dokázal, že tým grafom vlastne vôbec nerozumie, myšlienka však už bola vonku a keď sa jej novinári chytili, fantázia opäť zapracovala – súhlas obyvateľstva zistíme prieskumom.
Z náhodných výplodov sa tak zrazu stal scenár, o ktorom „je čas sa začať rozprávať“. Bez konzultácie s krízovým štábom či politickými partnermi.
Reakcia ublíženého dieťaťa
Nasledovala prudká odmietavá reakcia prakticky celej odbornej verejnosti a politických partnerov a vo štvrtok sa už zdalo, že Matovič ustupuje a všetko skončí ako vždy – niečo vyhlási a potom v tichosti opustí.
Lenže ubolená duša narcistického psychopata, na ktorého zrazu všetci útočia vo štvrtok večer opäť dostala sólo pred kamerami – a začala sa mstiť.
