Autor je epidemiológ, profesor na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka
Slovensko doteraz zvláda boj s epidémiou koronovírusu veľmi dobre hlavne pre skoré uzavretie hraníc, významné obmedzenie pohybu populácie, ale aj vďaka práci epidemiológov.
I keď som na začiatku mal určité výhrady k uzavretiu škôl, sekundárny efekt v nutnosti rodičov ostať doma a starať sa o deti bol významnejší ako snaha zabrániť koncentrácii detí.
Koho vyšetrovať?
Možnosti diagnostiky vírusu, či už pomocou PCR, dôkazov antigénu alebo protilátok majú limity, časové ohraničenia a výpovednú hodnotu. Je nemysliteľné, aby sme vyšetrili všetkých obyvateľov Slovenska. Logicky by sme mali vyšetriť všetkých pacientov s klinickými príznakmi, a to bez ohľadu na cestovateľskú anamnézu. Význam má určite i vyšetrovanie úzkych kontaktov osôb s dokázaným koronavírusom.
Základom získania kontroly nad šírením nákazy je dôsledné vyšetrovanie v každom ohnisku. Tu by som chcel vyzdvihnúť úlohu epidemiológov regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Na mieste je otázka, či budeme mať dostatok týchto pracovníkov ak dôjde k masívnemu šíreniu nákazy. A to už dnes máme lekárov epidemiológov veľmi málo.
Ďalšou otázkou je, aký význam má preventívne laboratórne vyšetrovanie zdravotníckych pracovníkov. Ak si to môžeme dovoliť, na neskoršie hodnotenie efektívnosti osobných ochranných pracovných pomôcok je to v poriadku. Ale myslieť si, že negatívne vyšetrenie PCR je zárukou, že zdravotnícki pracovníci nebudú na druhý deň pozitívni, je nezmysel.
