Akokoľvek to dopadlo na krízovom štábe (po uzávierke), zákaz veľkonočného vychádzania je demonštráciou tunelového myslenia Igora Matoviča. Videnie korony ako nepriateľa („hnusoba“) ho tak uchvacuje, že sa prikláňa k radikálnym metódam vyháňania vírusu až tak, že si nepúšťa do vedomia dôležité súvislosti a informácie, čím si sám limituje zorné pole.
Zákaz vychádzania je extrémne silné obmedzenie slobody pohybu. Argument, že čím menej ľudí v pohybe, tým menej novej infekcie, je asi pravdivý. Ak však proti zásahu do občianskych práv, aké od začiatkov demokracie ešte nebolo, postavíme skutočnosť, že doterajšie obmedzenia znášajú ľudia veľmi zodpovedne – za čo ich sám Matovič vychvaľuje – tak zrejmé je toto: