Autor je tvorcom Cynickej obludy
Vášnivú debatu o tom, čo by Slovensko malo a nemalo robiť v boji proti epidémii, sledujem, ale nezapájam sa do nej.
Sčasti preto, že fyzicky som osemtisíc kilometrov od nej a viac než Matovičovo snívanie o blackoute (ktorý je navyše lockdownom, ffs!, ale čo by ste chceli od obyčajného človeka) má na môj život momentálne oveľa priamejší vplyv tvrdenie thajského ministra zdravotníctva, že za koronu môžu belosi, lebo sú špinaví, smrdia, nesprchujú sa a nenosia rúška. A sčasti preto, že jednoducho neviem.
Iste, od človeka čo sa živí smiešnymi obrázkami na internete, je to v tomto tisícročí priam šokujúci postoj, ale priznávam, že fakt nemám názor. Neviem, či opatrenia, ktoré sa na Slovensku prijali, boli tie najlepšie možné, neviem, či by nebolo lepšie, keby sa to robilo nejako inak.
Keby existovalo sto paralelných Slovensk a v dvojitom slepom teste by sa otestovalo niekoľko súperiacich prístupov, tak po prečítaní výsledkov by som asi aj názor mal, ale za týchto okolností nemám.
Nik nevie
A takto na rovinu poviem, ako je, myslím si, že ani tí, čo sa tvária, že vedia, tak v skutočnosti nevedia. Nemyslím teraz len internetové kmene laických politrukov navzájom si lajkujúcich svoje tézy.
Vzťahujem svoj agnosticizmus aj na odborníkov, dokonca aj na tých, čo sedia v krízových štáboch alebo kŕmia hyperkomplikované matematické modely a generujú viac či menej hrôzostrašné krivky. Myslím, že s nejakou ako-tak použiteľnou mierou istoty nevedia ani oni. „Niko ne zna“, ako sa vraví v krajine, kam sa tento rok na dovolenku pravdepodobne nevyberiete.
