Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Historik Sergej Koltyrin sa zrejme s nákazou nestretol, no koronavírus poznačil jeho koniec. Necelý rok po odsúdení zomrel vo väzenskej nemocnici.
Poznala ho celá Karélia. Bol riaditeľom Medvežegorského múzea a snažil sa zmapovať stalinské zločiny.
Už sa asi nepodarí objasniť, či bol tento vážený a uctievaný človek zároveň pedofil. Súd sa domnieval, že mu vinu dokázal a poslal ho do väzenia na deväť rokov.
Lenže Sergej ochorel. Rakovinou sa ruské väzenské nemocnice nezaoberajú. Občas sa podarí na smrť chorého väzňa dostať aspoň na posledné dni domov. Takmer sa to podarilo aj Koltyrinovi.
Slobodu prekazila korona
Koncom marca, keď už svet žil pandémiou a v Taliansku počítali mŕtvych na stovky, odpustili Koltyrinovi pre jeho vážny stav zvyšok trestu. Lenže prokurátor sa odvolal. A opatrenia proti koronavírusu všetky procesy zastavili. Kým sa vybavilo odvolanie štátneho žalobcu, vydýchol naposledy.
Koltyrina odsúdili v máji 2019. Údajne so svojím známym Jevgenijom Nosovým na jeseň 2018 zviedli trinásťročného chlapca. Robili s ním opakovane veci „sexuálneho charakteru“, ktoré na chlapcovi zanechali doživotné následky.
Koltyrin sa nikdy nepriznal. Nosovoj áno a detailne opísal, ako mu pri znásilňovaní Sergej pomáhal. Niekto tomu uveril, niekto nie. Verejnosť sa riadila podľa toho, aká sympatická jej bola urputná snaha Sergeja dopátrať sa historickej pravdy o zločinoch stalinizmu.
Nepohodlní historici
Sergej spolupracoval so slávnou ľudskoprávnou organizáciou Memorial. Spolu s jej predstaviteľom v Karélii Jurijom Dmitrijevom hľadali v horskom masíve Sandarmoch dôkazy o zločinoch z rokov 1937 a 1938. Koľko tam leží obetí, sa presne nevie, hovorí sa o tisíckach.
Ostro kritizoval Ruskú vojensko-historickú spoločnosť, ktorá v Sandarmochu tiež robila prieskum, no s iným cieľom – hľadala pozostatky „obetí fínskej okupácie“ v čase 2. svetovej vojny. O vyvražďovanie vlastného obyvateľstva nejavila záujem.
