Psychoanalýza nie je len ikonické ležanie na gauči. Jej výskumná vetva pre nás zistila, kedy dieťa začína rozumieť svojmu telu ako jednému celku, oddelenému od okolia.
A aké náročné je preň spracovať to poníženie, že dospelí dokážu svoje pohyby ovládať, kým ono nie, je to séria frustrácií a epopeja odkázanosti.
Vzťah k telu nikdy nie je hotovým príbehom. Pocit, aký ostáva po amputovanej končatine alebo blúdiaca choroba, ktorá akoby nemala príčinu, to všetko sú udalosti, ktoré sa len ťažko tlmočia jazykom.
Preto je tiež ťažké opísať, ako sa korona týka a bude týkať tela.
Nejde tu len o symptómy samotnej nákazy – mám to alebo to nemám? Nákaza sa totiž týka aj zdravého tela. Teda toho, ako vlastnému telu dôverujeme, ako ho vnímame.
