Na anamnézu bývalých pohybov štátnej tajomníčky z dopravy nemá stĺpček časovú ani odbornú dotáciu.
Vie ponúknuť iba klišé, ktoré prekračujúc storočia znie, že ak nejaká moc chce pôsobiť dôveryhodne, nestačí jej poctivou byť. Ona sa poctivou musí aj zdať.
Iné klišé o starom psovi a nových kúskoch je tiež osvedčené.
S firmou štátnej tajomníčky súťažili len jej známi Čítajte Obe sa stretávajú v priesečníku, že ak sa z nekorupčného (antikorupčného) predsavzatia vlády nemá stať terč výsmechu hneď z výkopu, nominácie Borisa Kollára do štátnych funkcií musia vyzerať ešte trikrát nepoškvrnenejšie ako ostatné.
Čo (nielen) v prípade „dvojky“ na doprave splnené jednoducho nie je.
Konzekvencia je jediná. Aj keby anamnéza ukázala, že s minulosťou Kataríny Brunckovej znesie porovnanie len Panna orleánska (aby sme nerúbali ešte vyššie), vieru v nekorupčnosť vlády Matoviča aj so stranou Sme rodina dnes udrží pri živote len jej odchod z funkcie.
Nie je to spravodlivé a zdá sa fundamentalistické, tu a teraz je však zdanie dôvery vstupenkou sine qua non do krajšej budúcnosti.
