Autor bol ministrom obrany a poslancom NR SR za Most/Híd a Dobrú voľbu
V závale informácií o dosahoch nového koronavírusu na naše zdravie, ekonomiku, vlastne na každú časť spoločenského života, sú trochu v úzadí diskusie o vplyvoch pripravovaných opatrení na bezpečnosť a obranu.
Už teraz je jasné, že rozpočet na obranu bude prechádzať rozsiahlymi úpravami. Dá sa predpokladať prehodnocovanie modernizačných a akvizičných projektov, odďaľovanie splátok na tie už schválené, zmrazenie rastu personálnych nákladov a azda sa vyhneme znižovaniu početných stavov.
Ak sa dá súčasná kríza s niečím porovnávať, tak je naporúdzi možno rok 2008, znamenajúci zásadný prepad výdavkov určených na obranu. Netýkalo sa to len Slovenska, ale aj väčšiny európskych štátov, čo znamenalo posilnenie vnímaného, ale aj reálneho rozdielu medzi spojencami NATO v Európe a Severnej Amerike.
Niektoré odhady hovoria až o tretinovej strate obranných spôsobilostí na strane európskych spojencov za uplynulé dve desaťročia. A to pri vzrastajúcom potenciáli Číny a Ruska.
Hoci ešte detailne nepoznáme reakcie jednotlivých európskych vlád na súčasnú krízu, dá sa predpokladať, že v niečom budú dosť podobné minulosti – a osekávanie obranných rozpočtov bude pod vplyvom pocitu bezpečia na programe dňa ako prvé.
Jedno z dôležitých poučení z predchádzajúcej krízy je, že európske vlády nedokázali koordinovať svoj postup, napriek podobným spoločným východiskám.
Škrty v rozpočtoch, ktoré priamo ovplyvňujú úroveň pripravenosti, spôsobilosti jednotlivých krajín majú, samozrejme, dosah aj na úroveň spôsobilostí celku – či už EÚ, alebo NATO.
Európska únia má práve teraz šancu preukázať dostredivosť, schopnosť koordinácie. Plánovite môže postupovať aj v prípade úprav obranných rozpočtov a zabrániť tak živelným škrtom. Takýto postup môže totiž ešte viac ohroziť ambíciu európskych štátov získavať silnejšie postavenie vo svete cestou užšej spolupráce v obrane a bezpečnosti.
V obrane postupujme spoločne
Ohrozené sa musia cítiť tiež podniky zapojené v obrannom priemysle a ich tisíce zamestnancov.
Mnohé spôsobilosti, ktoré budú postihnuté škrtmi, môžu dostať osudovú ranu. Najmä tie, ktoré sa vytvárajú či udržiavajú medzinárodne – efektívna letecká obrana či strategický letecký transport. Pri strate či ich kritickom oslabení to môže znamenať straty ťažko nahraditeľné, a to aj v iných oblastiach, ktoré spojenci vyhodnocujú ako nedostatkové.
Preto téma koordinovaného postupu v oblasti obrany a bezpečnosti by sa mala čím skôr dostať na spoločný stôl európskych ministrov, čo sa napokon môže stať aj účinnou agendou našich vládnych predstaviteľov.
