Sally Rooney(ová): Normálni ľudia. Preklad: Kristína Hečková. Lindeni 2020.
Milan Kopecký je prekladateľ
"A čo ty, máš niekoho? vyzvedá Marianne. – Ani nie. Nič vážne. – Užívaš si slobodu. – Však ma poznáš. – Kedysi som ťa poznala. – Connell zvraští čelo. Nepreháňaš? Až tak som sa za tých pár mesiacov nezmenil. – Ani ja. Vlastne, ja som sa nezmenila vôbec.“
Znie to normálne. Nepriame otázky, neurčité odpovede, prázdne ticho až do konca riadka, pravdy obalené frázami, aby nezneli priveľmi pateticky, teda pravdivo.
Ten rozhovor ste už zažili. V knihe naň dôjde kdesi uprostred, ale rovnako by sa mohol odohrať na začiatku alebo na konci. Nič zásadné sa v ňom neláme, len sa objaví ďalšia prasklina na glazúre mladého vzťahu a protagonisti príbehu to znášajú so cťou a s nadhľadom, čo by človek od takých mladých ľudí nečakal, tobôž nie čitateľ od postáv mládežníckej romance.
Kto je tá Sally
Kto na rebríčku kvality vyhľadáva knihy, ktoré nerobia z čitateľa hlupáka, a pritom sa z výšky svojho lepenkového ega netvária, že sú lepšie než on, ten sa v žánri stávok na istotu posledné dva, možno aj tri roky od vydania debutu Conversations with Friends (po česky Rozhovory s přáteli, 2019) veľmi často na anglosaskom internete stretával s menom stále ešte nie tridsaťročnej Sally Rooneyovej z Dublinu.
Narodila sa inde, ale žije v hlavnom meste a Írsko sa v tomto podobá na Slovensko – keď nie si z metropoly, mal by si z nej chcieť byť –, čo je napokon aj jedna z vedľajších tém Normálnych ľudí.
Už v dvadsiatich dvoch rokoch bola Sally najlepšou študentskou diskutérkou v Európe, lietala hore-dolu po súťažiach, a tak dlho ju pozývali ako čestného hosťa na prestížne podujatia, až jej, ako sa vyznala v pútavej eseji pre Dublin Review, celý ten kolotoč debatných turnajov načisto znechutili.
Vari aj preto v knihe postava Connella reaguje na informáciu, že Mariannin priateľ Gareth chodí do debatného krúžku, pohoršeným: „Kristepane, to nemyslíš vážne! On sa angažuje v tej nacistickej hlúposti?“
Také zo života
Presahov s autorkiným životom, prinajmenšom s verejne známymi faktami z neho, sa dá v knihe nájsť množstvo. Tak ako protagonisti chodila na Trinity College – nie tú v Cambridgei, ale stále na najlepšiu írsku univerzitu –, študovala angličtinu, získala lukratívne štipendium, rada píše a zaujíma sa o dianie vo svete, najmä o sociálne témy.
Ako inzerát na zoznámenie by to ušlo, nie?
