Autorka je lekárka a spisovateľka
V piatok ráno ma zobudili smetiari. Do izby prenikalo slnko a spev vtákov sa miešal so zvukom, ktorý potvrdzoval, že svet sa ešte celkom nevychýlil z normálu.
Že je predovšetkým stále mier, ako mi na začiatku karantény pripomenul človek, ktorý prežil vojnu vo vlastnej krajine. Ak funguje odvoz odpadu, tečie voda, prúdi elektrina a základný tovar, nie je to také zlé.
Nie je zlé, keď nemôžete zohnať droždie, ale keď sú potraviny len na čiernom trhu, keď nemôžete vychádzať, nie aby ste nedostali pokutu, ale aby vás nezabili, a aj keď sa schováte doma, nepomôže to.
Keď nemôžete vypisovať na sociálnych sieťach alebo v médiách, čo si myslíte iba s rizikom, že si prečítate nepríjemné komentáre tých, ktorí zmýšľajú inak alebo vás nepochopili.
(Aj keď trochu straší predstava, že práve tieto nepochopenia a názorové rozdiely sú schopné doviesť ľudí aj do vojnového stavu.)
Každý rok želám každému predovšetkým pokojné sviatky. Možno odvtedy, čo viem, aké to je, keď sú pretkané službami, chorobami či smrťou v rodine.
