Autor je tvorcom Cynickej obludy
Ak ste už počas voľných týždňov prečítali všetky šokujúce knihy so zážitkami ľudí menej šťastných od vás, pozreli ste si všetky hrôzostrašné seriály podľa skutočných udalostí, prečítali ste všetok bulvár s naozajstnými trápeniami a emóciami a stále ešte nemáte dosť, mám pre vás tip na potenciálne nekonečnú zásobu, po čom vaše srdce piští: videá a statusy ľudí, ktorí sa stali klientmi povinnej karantény v gescii slovenských orgánov.
Majú všetko, čo od príbehu tejto nervydrásajúcej sorty očakávate a najmä vám dajú onen pocit diváckej úľavy, že je to síce hrozné, hodné myšlienok aj modlitieb, deje sa to ľuďom ako vy, dokonca by sa to mohlo prihodiť aj vám alebo vašim blízkym, ale neprihodilo sa.
Vraj homosexuál!
Prihodilo sa to im – prišelcom, ako ich láskyplne nazýva premiér, ktorého ste si zvolili, lebo okrem iného sľuboval aj koniec arogancie, šikanovania a diletantského správania štátu k občanom.
O niečom z toho ste už asi počuli. Aj v SME vyšiel text s príbehmi spoluobčanov, ako úrady miešajú nakazených s nenakazenými, takže aj keď sa vírus neprenesie, musia zdraví ľudia ostávať v nezávideniahodných podmienkach úplného obmedzenia osobnej slobody dlho nad rámec prezentovaných dvoch týždňov.
Onen premiér, ktorý sa inak rád dojme nad ťažkým osudom obyvateľov svojho léna, na to povedal, že vraj si tam robia žúrky a rozprávajú sa cez balkóny.
Ľudia sa sťažujú, že jednu kúpeľňu používajú chorí aj zdraví a premiér im na to odpovie niečo, čo s tým nemá nič spoločné a ešte aj to si vymyslí, takže to formuluje cez VRAJ. "Pán doktor, mám zlomenú nohu. To máte z toho, že ste vraj homosexuál."
