Ako bude vyzerať cesta do normálu, začíname matne tušiť. Bude to niečo na osi medzi tým, čo sme opustili 13. marca a akousi bezdotykovou spoločnosťou. Kde demonštrácie telesnosti budú neprijateľné ako grganie v reštaurácii, rozprávanie oplzlých vtipov či smrkanie v skupine japonských turistov.
Pričom ešte nevieme, ktorému chvostu tejto osi budeme bližšie.
Prezidentka po mítingu s epidemiológmi a ekonómami naznačila, že nový normál bude pohyblivý. Dva kroky dopredu a jeden – alebo viac – vzad sa zapíšu medzi štandardné spoločenské tance.
Čerpajúc z obmedzenej životnej skúsenosti si to pripodobujeme k takým synchronizovaným pohybom, aké poznáme. Hodí sa, trebárs, referencia na chrípkové prázdniny, ktoré sa zapínajú v núdzovom prípade.
Slová Ľudovíta Ódora o tom, že sa nebude postupovať plošne, ale s ohľadom na situáciu v jednotlivých krajoch či odvetviach zase pripomenú škálovanie prázdnin – východ, stred, juh –, aby famílie nezaplavili rekreačné rezorty. Či zelené opatrenia na odbúravanie preťaženia dopravy.
