Autor je učiteľ a spisovateľ
Mám veľmi intenzívny pocit, že by som mal mlčať. Nie že by sa o súčasnom stave nedalo nič vypovedať, len akosi nedokážem uchopiť, čo sa vlastne deje. Viac než v karanténe som uviazol v ľudoprázdne.
Nechodím ani do obchodu, len čo občas prehodím pár slov so susedom či s niekým po telefóne. Mám dojem, že ich to celé už prestáva baviť.
Veľa takých, čo si v časoch hojnosti nedokázali vytvoriť ani len minimálnu rezervu, nepoznám, takže s nefalšovaným zúfalstvom sa nestretávam, zato však čím ďalej častejšie počúvam, že sa už ničomu vrátane tých najevidentnejších faktov nedá veriť.
Zaujímavé je, že kým v médiách sa rôzne politické či ekonomické šarže predbiehajú v prezentovaní optimistických vízií, môj sused spoza plota o šanci na zmenu ani nepípne.
Neeviduje žiaden posun ľudstva k lepšiemu, vidí len zlobu a neschopnosť. Obyčajní ľudia sú obete. Môžu robiť čokoľvek, aj tak sa nič nezmení.
