Koronavírus nesie okrem zjavných medicínskych príznakov aj iné nebezpečenstvo. Akoby liezol pod kožu, nedal mozgu priestor myslieť na niečo iné. Zábudlivosť, skleróza alebo alzheimer iste nesúvisia s ochorením covid–19. Ibaže stalo sa mi.
Ďakujem bývalej kapitánke basketbalistiek Ružomberka Ivete Bielikovej, že mi sčista-jasna 7. apríla zavolala. A bolo, vírus z hlavy na celý deň vypršal. Dobre bolo...
Šiesteho apríla 2000 pred dvadsiatimi rokmi zdvihla Bieliková druhýkrát v živote mohutný pohár pre najlepší európsky basketbalový tím. Takmer jej vypadol, taká bola unavená.
Zopár minút predtým najskôr trojbodovým hodom vo finálovom zápase euroligy v Ružomberku proti francúzskemu Bourges vyrovnala. Na konci prvého predĺženia zase premenila oba trestné hody. Zachránila nádej druhýkrát. Napokon slovenské družstvo zvíťazilo 67:64.
Prvýkrát (8. apríla 1999) mala dosť síl vychutnať si triumf v exhibičnom závere. Ružomberok vyhral v brnianskom finále nad favorizovaným talianskym Comom 63:48.
Darčekové Waterloo
S kapitánkou Ružomberčaniek sme sa zabávali na drobnostiach. Ako som v talianskom Come kúpil ťažko predražený darček v lírach, a ešte sa pochválil. Trénerka Natália Hejková mi odvtedy zakázala chodiť samému do obchodov.
Alebo - manažér Jozef Smolek vyrušil hráčky otázkami z dejepisu, prechádzajúc okolo Waterloo. Nie všetky zabrali. Manažér zastavil, priamo na mieste im dal hodinku histórie.
Ružomberok bol vysoko profesionálny klub, v ktorom chápali pointu športu. Tréningová drina bez chvíľ zábavy by nemala význam.
Nik z našich nevyhral dvakrát
Basketbalistky Ružomberka sú jediným slovenským družstvom, ktoré vyhralo najvyššiu kontinentálnu klubovú súťaž dvakrát. Okrem nich sa to podarilo už iba volejbalistom ČH Bratislava (Európsky pohár majstrov) v roku 1979, ale iba raz.
