Kronokríza ukázala nevyváženosť politiky a ekonómie v posledných 40 rokoch. Demokracie sa zvykli dohadovať o správnej miere vyváženia záujmov, no v ostatnom čase na úrovni štátu prevažovali najmä súkromné záujmy.
Aby vás zvolili, stačilo ohovárať štát ako neefektívny byrokratický moloch. Samozrejme, s regionálnymi rozdielmi v argumentoch. V Spojených štátoch je tento trend najvypuklejší a Washington je vydaný napospas. No Európania nezaostávajú v démonizovaní Bruselu či domácich elít nech, či je to v Prahe, Bratislave, či Berlíne.
Je to účinný spôsob, ako môžu ľudia uveriť hocijakému idiotovi (či je to Trump, či Matovič), že dokáže viesť krajinu.
Tento prístup má tiež za následok, že mnoho služieb predtým garantovaných štátom bolo prevedených do súkromných rúk. Niekde sú to železnice, inde penzie. Dokonca aj v sociálnodemokratickom Dánsku postupne od začiatku storočia osekali financie na školstvo a sociálne dávky. V strednej Európe časť obyvateľstva kedysi zamestnaná (a požívajúca príslušné výhody) pôsobí na voľnej nohe.
