Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10.
Premiér Matovič charakterizoval programové vyhlásenie svojej vlády ako "najambicióznejší plán na zmenu fungovania Slovenska k lepšiemu v jeho histórii". Navyše povedal a zároveň zapísal do programu vlády, že "počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať".
Súvisiaci článok Detektory lži, eštebáci či zľavy do kina - najzaujímavejšie časti vládneho programu Čítajte Nemienim spochybňovať tieto silné slová ani dobrý úmysel novej vlády Igora Matoviča, po preštudovaní uvedeného dokumentu však musím práve pre svoju vlastnú potrebu "hovoriť pravdu a čestne konať" konštatovať, že program je ambiciózny až príliš.
Presnejšie povedané, je taký ambiciózny, že je nereálny.
Takýto program by nebol financovateľný ani v prípade, keby nás čakal počas celého funkčného obdobia novej vlády vysoký ekonomický rast a Matovič by po Ficovi s Pellegrinim zdedil plnú špajzu a fungujúci štát. Ani jedno, ani druhé, žiaľ, nie je pravda.
Udržateľné financie? Nepravda
Program vlády je pritom v samotných oblastiach verejných financií a ekonomickej politiky napísaný naozaj výborne a srdce ekonóma by plesalo, ak by si prečítalo len kapitoly ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.
"Vláda SR výrazne zvýši udržateľnosť a efektívnosť verejných financií aj ekonomický potenciál Slovenska."
Vláda sa hlási k opätovnému naštartovaniu ekonomickej konvergencie, teda dobiehania vyspelých krajín a správne konštatuje, že základným cieľom hospodárskej politiky musí byť "zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov a firiem" a že s týmto cieľom majú byť "v súlade aj ostatné politiky Vlády SR".
O všetkých opatreniach programového vyhlásenia sa tu hovorí, že "pôjdu ruka v ruke s posilnením udržateľnosti verejných financií v krátkodobom aj v dlhodobom horizonte, pretože tá je základom pre ekonomickú stabilitu, udržateľný ekonomický rast a rozvoj".
Po prečítaní ostatných kapitol však musím konštatovať, že to nie je pravda, a teda že vo väčšine prípadov (okrem čestných výnimiek ministerstiev zahraničia a čiastočne aj obrany, životného prostredia a kultúry) opatrenia rezortov nejdú ruka v ruka s posilnením udržateľnosti verejných financií.
