Keď 6. októbra 1973 počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia) prekvapivo zaútočili vojská Egypta a Sýrie na Izrael, zastihli krajinu nepripravenú.
Tajné služby Izraela aj ich hlavného spojenca Spojených štátov sa riadili všeobecne prijatým predpokladom, že Egypt nezaútočí ako prvý. Všetci ešte mali v pamäti šesťdňovú vojnu z roku 1967, v ktorej Izrael za šesť dní vytlačil Egypt zo Sinajského polostrova a Sýriu z Golanských výšin.
Jomkipurská vojna sa napokon skončila víťazstvom Izraela, ktorý však utrpel rozsiahle materiálne, no najmä reputačné straty. Jeho pozícia na Blízkom východe bola otrasená.
Povojnová analýza priniesla prekvapivé zistenia. Izraelské tajné služby mali čiastkové informácie o plánovanom útoku minimálne od leta 1973. Napriek tomu ich analýza presvedčila velenie, že útok je nepravdepodobný.
V reakcii na toto zlyhanie zriadilo izraelské vojenské spravodajstvo špeciálnu kontrolnú jednotku, na ktorej čele stál dôstojník s titulom Ifkha Mistabra (vo voľnom preklade: Zdá sa, že je to naopak). Jeho úlohou mala byť analýza všetkých možných dostupných informácií a tých najmenej pravdepodobných scenárov. Aby už Izrael nemohol nikto prekvapiť.
No nielen Izrael, aj všetky štáty sveta, prekvapil začiatkom tohto roka nepriateľ, na ktorého nikto nebol pripravený. Vírus SARS-CoV-2. A prakticky žiadny zo štátov nedokázal na hrozbu reagovať proaktívne, na základe vopred vypracovaného plánu.
Pravidlo desiateho muža
"Ak deväť z desiatich mužov dospeje na základe zhodných informácií k rovnakému záveru, je povinnosťou desiateho muža hľadať dôvody, prečo sa predchádzajúcich deväť mýli.“
