Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, bol členom klubu OĽaNO
Program každej vlády, ktorá chce byť lepšia, by sa dal zhrnúť do troch krokov: pokračovať vo všetkom tom, čo robila predchádzajúca vláda dobre, odmietnuť, zmeniť (prípadne i potrestať) to, čo sa doteraz robilo zle, a prísť s novými riešeniami, ktoré nás posunú dopredu.

Ak cez prizmu vyššie povedaného hodnotíme programové vyhlásenie vlády (PVV), nájdu sa v ňom ukážky všetkých troch spomenutých krokov.
Nájdu sa aj opačné. Ale o tom neskôr.
Patrónkou nech je Remišová
Rozloženie síl vo vláde je jasné a je zrejmé, kto v nej má hlavné slovo. A preto je dobré, že ministerstvo životného prostredia (MŽP) i pôdohospodárstvo získal najsilnejší subjekt – OĽaNO.
Nebývalo to zvykom, lebo v doterajších koaličných vládach mávali tieto rezorty vo svojom portfóliu zväčša slabší koaliční partneri. Dnes autorita príslušných ministerstiev, priechodnosť ich zámerov i očakávaná koordinácia ich opatrení dávajú oveľa väčšiu nádej na úspech.
Čo je, naopak, krokom späť, aj oproti predchádzajúcej vláde, je to, že minister životného prostredia (na rozdiel napríklad od ministra hospodárstva) nie je podpredsedom vlády.
Okrem pozitívneho signálu smerom navonok a väčšej autority by to malo v prípade takej prierezovej problematiky, akou životné prostredie nepochybne je, dvojnásobnú logiku.