Odhodlanie Jany Cigánikovej nehlasovať za programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča je príjemne pikantná politická lahôdka.
Na jednej strane je to bezprecedentná nehoráznosť, ešte sa nestalo, aby ktorýkoľvek koaličný poslanec pred hlasovaním odmietol podporiť program vlády, na druhej strane je to vzhľadom na váhu Cigánikovej aj SaS v koalícii politicky nateraz jedno.

Preto zatiaľ nemusíme rozvíjať úvahy o stabilite vlády, ktorú by mohli ohroziť vedomia a svedomia členov poslaneckého zboru, a môžeme záväzok poslankyne využiť na didaktické účely a vysvetliť, prečo sa také čosi nerobí a neexistuje dôvod, prečo by to mala mať dovolené práve ona.
Nevedno, či si to poslankyňa všimla, ale hlasovanie o vládnom programe je spojené s vyjadrením dôvery vláde. To je ústavou predpísaný akt, na ktorom stojí právo vlády na existenciu.
Kto odmieta vyjadriť dôveru vláde, nemôže zároveň presvedčivo tvrdiť, že „plne podporuje“ koalíciu – tá totiž vzniká s hlavný cieľom umožniť vznik a fungovanie vlády.