Naprotiveň prezumpcii neviny, ktorou je pri takýchto príležitostiach obligátne zamávať, sa žiada povedať jedno.

Vysoko neštandardný spôsob, akým uvítal zadržanie Kajetána Kičuru, sa tentoraz nedá Matovičovi ani poriadne vyčítať. Ani evidentný fakt, že padlý šéf hmotných rezerv – ani nikto iný – nemôže byť prvým (ani druhým, tretím) skalpom predsedu vlády.
O prikrádaní troch vlád Fica a jednej Pellegriniho sa traduje veľa. Zneužiť na zveľadenie osobného alebo azda presnejšie rodinného majetku pandemickú hrozbu, aká nemá sto rokov obdobu, je však za čiarou ešte aj najfarbistejších predstáv o schopnostiach nominácií Smeru.
Urobiť z inštitúcie určenej na obstarávanie a stráženie strategických zásob s. r. o. Kičura & otec & syn je čin hoden na jednu policu s Kočnerom, monackým princom Smeru (Počiatek), Jankovskou a spol.
Samozrejme, ako už odznelo, prezumpcia je posvätná a cesty slovenskej spravodlivosti kľukaté. Takže si necháme ukázať, čo z toho bude.